Libérius

Libérius († 24. september 366) bol pápežom katolíckej cirkvi od 17. mája 352 (podľa Libériovho katalógu 22. mája) do 24. septembra 366.

Libérius
36. rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
17. máj 352 – 24. september 366
Július I. Damazus I.
Biografické údaje
Rodné meno	Libérius
Narodenie	? Rím
Úmrtie	24. september 366 Rím, Taliansko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Pápež
Voľba	17. máj 352
Odkazy
Libérius na catholic-hierarchy.org angl. Libérius
Kompletný zoznam pápežov
Vatikánsky portál  Historický portál  Biografický portál

Po smrti cisára Konštantína Veľkého (306 až 337) sa vládcom rímskeho impéria stal Konstantius II., ktorý sa od počiatku sústredil na to, aby sa kresťanstvo zjednotilo na akúsi modifikovanú formu ariánskeho učenia. Libérius, rovnako ako jeho predchodca Július I., podporoval návrat alexandrijského biskupa Atanáza a urobil záväznými závery, ku ktorým dospel Prvý nicejský koncil. Potom čo bol porazený a zabitý v r. 353 uzurpátor Magnetius, vyslal Libériusa, v súlade s prianím väčšiny talianskych biskupov, ako svojho vyslanca k cisárovi so žiadosťou, aby zvolal nový koncil.

Konstantius sa v tej dobe zdržiaval v Galii a pod tlakom tamojších biskupov, ktorí podporovali odsúdenie Atanáza zvolal synodu do Arles. Tento koncil ovládli priaznivci ariánstva, ktorí presadili, že vrátenie Atanáza do úradu je možné iba za podmienky, že prijme ariánsky názor na Najsvätejšiu trojicu.

Súčasne rada východných biskupov poslala cisárovi list namierený proti Atanázovi. Cisár vyslal zvláštneho posla do Alexandrie a vyzval Atanáza, aby sa dostavil k osobnému vypočutiu. Atanáz si uvedomil, že je to pasca a na výzvu nereagoval. Naopak zvolal na koniec mája 353 koncil 80-tich egyptských biskupov, ktorí odoslali cisárovi list na jeho obranu. Cisár verejne obvinil pápeža Libéria, že zatajil list východných biskupov a bráni k zmiereniu. Libérius odpovedal, že prečítal list východných biskupov na výročnom koncile v Ríme, ale že list na obranu Atanáza podpísalo viacero biskupov a preto ho nie je možné odsúdiť. Uviedol, že sám sa neuchádzal o pápežskú moc, ale keď už bol zvolený, musí pokračovať v diele svojich predchodcov, ktorí ariánstvo odsúdili. Spochybnil koncil v Arles a žiadal o zvolanie nového koncilu, ktorý by potvrdil nicejské vyznanie viery.

Masolino da Ponicale: Založenie kostola Panny Márie Snežnej

Koncil sa konal v Miláne roku 355. Konal sa však v ovzduší teroru. Mesto bolo obsadené cisárskym vojskom a rada Atanázových prívržencov sa na jeho konanie ani nedostala alebo bola priamo poslaná do vyhnanstva. Synod znovu odsúdil Atanáza a na tomto základe žiadal cisár pápeža Libéria, aby s rozsudkom vyslovil súhlas. Cisár sa najprv pokúšal vynútiť súhlas darmi, neskôr prešiel k vyhrážkam a nechal poslať do vyhnanstva niekoľko Atanázových prívržencov. Nakoniec poslal do vyhnanstva v thráckej Beroii (dnešné Bulharsko) aj samotného pápeža a zinscenoval voľbu vzdoropápeža Félixa II. Tento nátlak už Libérius nevydržal a podrobil sa cisárovi.

Svoje poníženie potvrdil na koncile, ktorý sa konal v Sirmiu (dnes Sremska Mitrovica v Srbsku). Podpísal tu tzv. 3. sirmijskú formulu, vyznania viery blízke ariánskemu učeniu, v ňom sa z nicejského vyznania viery vypustili slova „jednej podstaty s Otcom“. Potom bol cisárom omilostený a v roku 358 sa mohol vrátiť do Ríma. Protipápež Felix II. bol síce svojej dočasnej funkcie zbavený, ale rímska obec už zostala rozštiepená.

Po smrti cisára Konstantia sa novým cisárom stal Iulianus Apostata (361 - 363), ktorý usúdil, že spormi zmietaná cirkev sa len ťažko stane oporou ríše a vrátil sa k uctievaniu starých rímskych bohov, kvôli čomu si od kresťanov vyslúžil priezvisko Apostata (=odpadlík).

Libériovo zlyhanie malo pre neho veľmi vážne dôsledky. Titulárne bol síce stále biskupom rímskym, ale jeho vážnosť nesmierne utrpela. Na dôležitý synod v Rimini v roku 359 nebol ani pozvaný. Napriek tomu, že po smrti cisára Konstantina znovu odsúdil ariánske učenie a vyzval k tomu aj ostatných biskupov, niesol až do konca svojho života znak človeka, ktorý v rozhodujúcej chvíli nebol schopný dostať svojmu poslaniu a brániť svoje presvedčenie. Bol pápežom relatívne dlhú dobu. Jeho pontifikát trval 14 rokov, 4 mesiace a 6 dní.

Libérius je prvým pápežom v histórii cirkvi, ktorý nebol po smrti kanonizovaný. V 5.storočí bolo síce publikované Martyrologium sv. Jeronýmom, ktoré sa snaží ospravedlniť Libériovo chovanie a zariadiť ho medzi svätých (jeho sviatok bol stanovený na 23. september), ale oficiálne cirkevné kalendáre ho nikdy ako svätého neuviedli. V ortodoxnej cirkvi je jeho sviatok oslavovaný 27. augusta.

Mathias Grünewald: Založenie kostola Panny Marie Snežnej

Za zmienku stojí, že Atanáz, ktorý bol aj pričinením pápeža Libéria už po piatykrát zbavený biskupského miesta a poslaný do vyhnanstva, nikdy nespochybnil legalitu Libéria na pápežskom stolci.

Za vlády Libéria bol zostavený prvý zoznam pápežov známy a často citovaný ako Liber pontificalis a oficiálny zoznam mučeníkov. Z jeho pontifikátu sa datuje zákaz manželstiev v pôstnej dobe.

V Ríme je známy hlavne vďaka legende, ktorá sa stala aj častým námetom umeleckého stvárnenia. Podľa tejto legendy prisľúbil Libérius postaviť chrám Panne Márii na mieste, ktoré mu bude označený tak, že tu bude 5. augusta snežiť. Tím miestom sa stalo rímske Esquilinum a bola tu postavená Basilica Liberiana - chrám Santa Maria ad Nives (chrám Panny Márie Snežnej). Chrám bol neskôr prestavaný a dnes je jedným z hlavných rímskych chrámov a je známy ako chrám Santa Maria Maggiore.

Zomrel 24. septembra 366 a je pochovaný v katakombách sv. Priscily.