Pavol I. (pápež)
Svätý Pavol I. (* ?, Rím, Taliansko - † 28. jún 767, Rím)[1] bol 93. pápež. Pápežský úrad zastával od 29. mája 757 do svojej smrti.[2]
Pavol I. | ||||||||
93. rímsky biskup | ||||||||
Funkcie a tituly | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pontifikát | ||||||||
29. máj 757 – 28. jún 767 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | ? Rím, Taliansko | |||||||
Úmrtie | 28. jún 767 Rím,Taliansko | |||||||
Svätenia | ||||||||
Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
Pápež | ||||||||
Voľba | 29. máj 757 | |||||||
Odkazy | ||||||||
Pavol I. | ||||||||
Kompletný zoznam pápežov | ||||||||
|
Životopis
Narodil sa v Ríme, bol synom Konštantína z rodiny žijúcej v regióne S. Maria in Via Lata (Via del Corso).[3][4]
Bol diakonom v Ríme, často poverovaný svojim bratom, pápežom Štefanom II., rokovaniami s lombardskými kráľmi. V kúrii mal dôležité postavenie a mal významný podiel na vzniku Pápežského štátu s podporou franského kráľa Pipina III.[1]
Kandidátom na pápeža bol už ku koncu života Štefana II. Jeho protikandidátom bol arcidiakon Theofylaktos, navrhovaný probyzantskou stranou, ktorá si priala obnoviť dobré vzťahy medzi cisárom a pápežským stolcom. Prednosť nakoniec dostal Pavol, ktorý bol po celý pontifikát Štefanovi nablízku; dvaja bratia po sebe v pápežskom úrade mali zabezpečiť kontinuitu jeho politiky. Vysvätený bol 29. mája 757 ako pápež Pavol I.
Podobne ako jeho brat a predchodca mal veľmi dobré vzťahy s franským kráľom Pipinom III., ktorý mal významný podiel na jeho zvolení. Do obdobia jeho pontifikátu spadajú pokračujúce nezhody s Longobardmi pod vládou kráľa Desideria na severe Talianska aj ich následné urovnanie. Pre konsolidáciu cirkvi sa spojil s Pipinom proti Longobardom aj Grékom; Rím za jeho pontifikátu ovládol Benevento a Toskánsko. Výrazom priateľstva a úcty k Frankom bolo prevezenie pozostatkov sv. Petronily do Ríma; okrem iného bol aj krstným otcom Pipinovej dcéry Gizely. Za jeho pontifikátu sa v Ríme prejavilo rozhodnutie synody, ktorá sa konala v roku 754 v Konštantínopole, kde bolo z iniciatívy cisára Konštantína V. opäť odsúdené uctievanie obrazov (obrazoborectvo čiže ikonoklazmus), čo malo za následok útek mnohých gréckych mníchov do Ríma.
Rovnako ako jeho brat sa Pavol I. zaujímal o výstavbu cirkevných budov (jeho meno je spojené predovšetkým so stavbou kláštora San Silvestro in Capite).
Zomrel 28. júna roku 767 v bazilike sv. Pavla za hradbami, kde bol i pochovaný.[2] Po troch mesiacoch boli jeho ostatky prenesené do Baziliky svätého Petra.[2] Jeho sviatok sa slávi 28. júna, v deň jeho smrti.[1]
Literatúra
Claudio Rendina: Príbehy pápežov. Dejiny a tajomstvo. Praha 2005
Referencie
- KELLY, John N. D.. Encyklopedia papieży. Warszawa : Państwowy Instytut Wydawniczy, 1997. ISBN 83-06-02633-0. S. 109.
- Leksykon papieży. Kraków : Znak, 1996. ISBN 83-7006-437-X. S. 42.
- PAOLO (?-767). [s.l.] : The Cardinals of the Holy Roman Church. [Cit. 2012-10-21]. Dostupné online. (anglicky)
- PAOLO I. [s.l.] : Enciclopedia dei Papi (2000). [Cit. 2012-10-21]. Dostupné online. (po taliansky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Pavel I. (papež) na českej Wikipédii a Paweł I (papież) na poľskej Wikipédii.
Predchodca: Štefan II. |
Pápež Pavol I. (pápež) (zoznam) |
Nástupca: Štefan III. |