Moskva

Moskva je jedno z miest s najväčším počtom zelene. V meste sa nachádza mnoho parkov - Alexandrovský park, Izmajlovský park, Botanická záhrada, Caricyno, Kolomenskoje, Kuskovo a časť národného parku Losiny.

Podnebie Moskvy je mierne až kontinentálne, preto sú tu silné mrazy veľmi zriedkavé, ale teplotné výkyvy počasia tu bývajú. Najchladnejším mesiacom v Moskve je január, kedy priemerná teplota dosahuje -9,1 °C, naopak najteplejším mesiacom je júl s +19,2 °C. Sú tam veľmi časté hmly.

Mesto leží v oblasti, ktorú od 4. až 6. storočia osídlili Slovania. Od 9. do 11. storočia v oblasti vzniklo viacero slovanských kniežatstiev.

Najstaršia zmienka o Moskve pochádza z roku 1147 a je zdokumentovaná v Ipatievskom letopise.Spomína sa ako osada Kučkino. Dňa 4. apríla 1147 sa na malom hraničnom prechode pri hraniciach s Rostovsko-suzdaľským a Černigovským kniežatstvom stretli Juraj Dlhoruký a Sviatoslav Olegovič. Juraj Dlhoruký hľadal u svojich spojencov podporu a pomoc.

Letopisci však nespomínajú aká bola Moskva v tomto období. Predpokladá sa, že v 12. storočí už bola Moskva neveľkým mestečkom a dôležitou usadlosťou. Tento fakt dokazuje aj to, že sa tu zastavovalo mnoho kniežat z iných kniežatstiev, aby sa u Juraja Dlhorukého pohostili.

Či bola usadlosť priamo pod vládou samotného kniežaťa alebo niektorého z jeho šľachticov, ťažko povedať. Na území severovýchodného Ruska bolo veľa miest, ktoré boli nazvané menami kniežat vládnucich v jednotlivých údelných kniežatstvách (Jaroslavľ, Dimitrov, Vladimír, Juriev). Ale pri názve Moskvy to bolo pravdepodobne ináč. Predpokladá sa, že názov budúceho ruského hlavného mesta pochádza z mena rieky Moskva pretekajúcej mestom. Z toho vyplýva, že usadlosť na rieke Moskva nebola založená niektorým z kniežat a od začiatku svojej existencie bola samostatnou časťou.

Toto dokazujú aj zápisy Povesti o založení Moskvy z 13. storočia od autora Stepana Ivanoviča Kučku v tom čase žijúceho v okolí rieky Moskva.

Historické letopisy však nehovoria nič o Stepanovi Ivanovičovi Kučkovi, poznajú však šľachticových synov - historické osobnosti dejín Ruska. Slúžia ako šľachtici synovi Juraja Dlhorukého vo Vladimíre a spomínajú sa aj v prvej písomnej zmienke o Moskve z roku 1147.

Meno Stepana Ivanoviča Kučku ostalo nielen v legende, ale aj v niektorých názvoch objektov Moskvy. Ešte v 14. storočí sa jedna z oblastí súčasnej Moskvy nachádzajúca sa medzi Lubjankou a Sretenskou bránou volala Kučkovo pole. Treba však povedať, že Moskva mala aj druhý názov - Kučkovo[2]. Tento názov vzťahujúci sa k tomu istému 12. storočiu sa spomína aj na Novgorodských tabuľkách nájdených počas archeologických vykopávok v Novgorode v roku 1991. Tzv. Krásna usadlosť bojara Kučku sa tak stala historickou reáliou Ruska.

V 12. storočí mala Moskva výhodnú geografickú polohu a mohla sa ďalej rozširovať. Cez mesto viedla dôležitá obchodná cesta z Kyjeva do Vladimíra. Preto čoskoro po založení mesta v roku 1156 tu vznikla pevnosť - budúci Moskovský kremeľ. Od tohto roku (1156), keď Juraj Dlhoruký rozšíril mesto v oblasti rieky Neglinnaja a po postavení drevenej pevnosti na Borovickom kopci (na ľavom brehu rieky Moskva), možno Moskvu označiť za mesto. Záznam o stavenej činnosti v hlavnom meste sa nachádza v Tverskom letopise.

Podľa archeologických nálezov z obdobia 12. storočia máme dnes predstavu o tom, ako Moskva v tom období vyzerala. Hranice mesta siahali od Borovického kopca až k nížinnej časti, kde sa postupne začali vznikať prvé ulice.

Počas prvých desaťročí svojej existencie sa Moskva stala dôležitou hraničnou pevnosťou na hraniciach severovýchodného Ruska a bola súčasťou Vladimírskeho veľkokniežatstva. O tom ako Moskva vyzerala v druhej polovici 12. storočia hovoria kroniky zo 70. rokov 12. storočia - z roku (1175)[3] a 1776 [4].

V tomto období sa mesto nachádzalo asi 200 km od hlavného mesta Vladimírskeho kniežatstva, preto najkratšia cesta z mesta Vladimír do Moskvy viedla v zime paradoxne cez zamrznutú rieku Kľazmu. V letných mesiacoch museli obyvatelia a návštevníci mesta Moskvu obchádzať cez Rostov a Pereslav-Zalesský lebo „cesta cez hustý les ešte neviedla a ľahko by sa v ňom dalo zablúdiť“[5], a tak o takmer tri storočia neskôr (na prelome 15. - 16. storočia) bola cez les vybudovaná cesta (tzv. Vladimirka), ktorá tieto dve mestá spájala.

V druhej polovici 12. storočia sa na územiach pri styku s Rostovsko-suzdaľským kniežatstvom, Smolenským kniežatstvom, Riazanským kniežatstvom, Černigovským kniežatstvom a Novgorodskou republikou začali usadzovať obyvatelia južných častí Kyjevskej Rusi, na ktorú v tom čase útočili kmene Polovcov. Zakladali tu mestá a dávali im podobné názvy, aké mali mestá v ich pôvodných usadlostiach.

Letopisy zo začiatku 13. storočia nám už ponúkajú presnejšie informácie o dianí v Moskve. Od tohoto storočia sa v tu konali snemy vladimírskych kniežat.

V roku 1207 sa knieža Vsevolod III. s pomocou svojho staršieho syna Konštantína chystal na vojenskú výpravu do Černigovského kniežatstva. Na pomoc do Moskvy, kde ich už čakal Konštantín s vojskami z Novgorodu, mali prísť aj vojská riazanského kniežaťa. Tí však Vsevoloda podviedli a chystali naňho atentát. Hneď ako sa to panovník dozvedel, vtrhol do Riazanského kniežatstva a spustošil ho.

O dva roky neskôr (1209) sa riazanské kniežatá chystali na odvetu a vpadli na územie Vsevoloda III. Strhol sa urputný boj[6].

V prvej polovici 13. storočia boli ruské kniežatstvá oslabené vzájomnými bojmi a bojmi proti Nemcom a Švédom, takže neboli schopné odolávať vpádu mongolských vojsk. V zime na prelome rokov 1237 a 1238 bola Moskva Mongolmi vypálená. Čoskoro však bolo mesto obnovené. V druhej polovici 13. storočia sa vďaka svojej výhodnej polohe mesto rozrástlo a prekonalo aj okolitý Vladimír a Suzdaľ. Na rozmach mesta mal výrazný vplyv knieža Daniil Alexandrovič (syn Alexandra Nevského).

V 14. storočí k Moskovskému kniežatstvu pripojili Kolomenské a Možajské kniežatstvo. Mesto sa stalo sídlom samostatného kniežatstva a neskôr veľkokniežatstva. Jurij Danilovič bol ako prvý panovník Moskovského kniežatstva titulovaný veľkoknieža Vladimirský. V priebehu tohto storočia bola v Moskve zriadená rezidencia metropolitov pravoslávnej cirkvi a od roku 1589 aj Moskovský patriarchát, čím sa výrazne zvýšil význam mesta ako náboženského centra.

Mongoli využili knieža Ivana, ktorý vládol mestu aby vyberal dane od okolitých bohatých ruských miest. Ivan preto dostal prezývku Kalita (mešec). V tomto období prebiehala v meste výrazná stavebná činnosť. V dovtedy celodrevenom meste vznikli viaceré kamenné stavby.

Moskovské knieža Dimitrij Ivanovič sa stal hlavným predstaviteľom boja Rusov proti mongolskej nadvláde. V roku 1380 sa mu podarilo poraziť mongolské sily v bitke na Kulikovom poli pri rieke Don. Už o dva roky ale Mongoli vtrhli do Moskvy a vyplienili ju. Od druhej polovice 14. a začiatku 15. storočia bola už Moskva veľkým obchodným a remeselným mestom. Začiatkom 15. storočia v meste žilo asi 50 000 ľudí. V roku 1480 knieža Ivan III. Vasilievič so spojencami zabránil na rieke Ugre Mongolom vpadnúť do oblasti ovládanej Moskvou. Toto stretnutie je považované za začiatok konca vplyvu Zlatej hordy na dianie v Rusku. Jeho syn Vasilij III. Ivanovič z Moskvy vybudoval hlavné mesto ruského štátu. Od konca 15. storočia v meste liali delá a zvony a vznikla tu aj tlačiareň kníh. Mesto bolo v tomto období obohnané silným opevnením.

V priebehu 14. až 18. storočia bolo mesto niekoľkokrát postihnuté veľkými požiarmi a povstaniami. V roku 1547 sa Moskovské knieža Ivan IV. neskôr prezývaný Hrozný, tituloval ako prvý z ruských panovníkov za cára. V priebehu jeho vlády bolo v meste vystavaných množstvo chrámov, medzi nimi aj jedna z dominánt mesta Chrám Vasilija Blaženého. V roku 1605 do mesta vošli vojská samozvaného cára Lžidimitrija I. Jeho vládu však po jednom roku ukončilo celonárodné povstanie a Lžidimitrij bol obyvateľmi Moskvy zavraždený.

Národnostné zloženie obyvateľov Moskvy na základe sčítania ruského obyvateľstva z roku 2002.