Július I.

Svätý Július I. (lat. Iulius Primus) (* ?, Rím – † 12. apríl 352, Rím) bol 35. rímskym pápežom (medzi rokmi 337 – 352).

Július I.
rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
6. február 337  12. apríl 352
sv. Markus Libérius
Biografické údaje
Narodenie?
Rím, Západorímska ríša
Úmrtie12. apríl 352
Rím, Západorímska ríša
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Pápež
Voľba6. február 337
Svätec
Sviatok12. apríl
Odkazy
Július I.
Kompletný zoznam pápežov
Vatikánsky portál
Historický portál
Biografický portál

Život a vláda

O jeho živote pred zvolením za pápeža takmer niet poznatkov. Vie sa o ňom, že sa narodil v Ríme a jeho otec sa volal Rusticus.

Než sa stal hlavou kresťanskej cirkvi bol pápežský stolec (po 9-mesačnej vláde pápeža Markusa) neobsadený štyri mesiace. Július sa stal známym podporovateľom nicejskej ortodoxnej cirkvi a jej predstaviteľov. Ešte pred svojím zvolením bol v roku 341 iniciátorom zvolania synody do Ríma.

Ako svoju hlavné poslanie si vytýčil potlačenie vplyvu heretickej skupiny – ariáncov.

Nasledovníci ariánca Eusébia z Nikomédie, ktorý bol v tom čase patriarchom v Konštantínopole, obnovili svoje snahy o zosadenie alexandrijského biskupa Athanasia. Na synode v Antiochii v roku 341 sa preto rozhodli vyslať delegátov k cisárovi Konštantínovi a pápežovi Júliusovi. Július, ktorý bol odporcom arianizmu a podporoval Athanasia, pozval obe znepriatelené strany na synodu, ktorá by za pápežovho predsedníctva o veci rozhodla. Na túto ponuku však východní biskupi nepristúpili.

Po už druhom vyhnaní z Alexandrie sa Athanasius uchýlil do Ríma a následnou synodou, zvolanou pápežom v roku 341, bol potvrdený vo funkcii biskupa. Na synode zvolanej do Sardície v Illýrii (dnešnej Sofii) v roku 343 bol tento verdikt potvrdený. Tejto synody sa pôvodne zúčastnilo aj sedemdesiatšesť východných biskupov, ktorí ju však opustili a obratom sa zišli vo Philippopolise a uzniesli sa na zosadení pápeža Júliusa, biskupa Athanasia a ďalších cirkevných predstaviteľov. Západní biskupi odpovedali rovnakou kliatbou, čo v praxi znamenalo zrod prvej schizmy v cirkevných dejinách. Tristo zvyšných západných biskupov pokračovalo v zasadnutí koncilu v Sardícii. Potvrdili výsledky rímskej synody a uznali oficiálne rímsky biskupský stolec za odvolací orgán v sporoch medzi jednotlivými biskupmi. Bol to jeden z prvých úradných aktov, ktorým sa uznáva primát rímskeho biskupa nad ostatnými kresťanskými obcami. Východ však toto rozhodnutie neprijal a až v roku 347 niektorí z ariánskych biskupov požiadali o opätovné prijatie do jednoty s rímskou cirkvou.

Po týchto skúsenostiach vydal pápež nariadenie, aby kňazi svoje spory predkladali len cirkevnému súdu. Pripisuje sa mu tiež nariadenie, aby všetky cirkevné udalosti boli zaznamenávané osobitnými notármi a uchovávali sa s príslušnou dokumentáciou. Založil tak de facto Archív svätej stolice. Podľa Liber Pontificalis vykonal správnu reorganizáciu pápežskej kúrie podľa vzoru cisárskeho dvora.

Známe sú i Júliusove stavebné aktivity; s jeho menom sa spája prestavba baziliky Santa Maria in Trastevere a kostola Santi Apostoli.

Od jeho doby sa Vianoce slávia 25. decembra a za jeho vlády vznikol v Ríme pri bazilike San Lorenzo prvý ženský kláštor.

Pápež Július I. zomrel 12. apríla 352. Okolnosti jeho úmrtia nie sú známe, ale čoskoro ho kresťania začali uznávať ako svätého. Pochovaný bol na Kalepodiovom cintoríne na Via Aurelia a už roku 354 bol ako svätec zaradený do rímskeho kalendára.

Katolícka cirkev uctieva jeho pamiatku v deň jeho smrti.

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Július I.

Zdroje

  • SCHAUBER, Vera; SCHINDLER, Hanns Michael. Rok se svatými. 2. vyd. Kostelní Vydří: Karmelitánské nakladatelství, 1997. 702 s. ISBN 80-7192-304-4.
  • Isidor Vodruška: Životopisy svatých v pořadí dějin církevních. Ladislav Kuncíř, Praha 1930
  • J. N. D. Kelly, Pápeži dvoch tisícročí, Roal, Bratislava, 1994, ISBN 80-88706-00-9
  • S. G. Lozinskij, Dějiny papežství, Horizont, Praha, 1989
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Julius I. na českej Wikipédii.

Externé odkazy


Predchodca:
Markus
Pápež
Július I.
(zoznam)
Nástupca:
Libérius


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.