British Broadcasting Corporation

BBC bola prvá a najväčšia spravodajská stanica vo Veľkej Británii. Vedecké korene vysielania siahajú až na začiatok 20. storočia, ale trvalo 20 rokov, než sa (i vďaka prvej svetovej vojne) technológia rozvinula natoľko, aby ju bolo možné použiť k masovému simultánnemu vysielaniu. Prvými vlastníkmi BBC boli továrne vyrábajúce rádia, už od začiatku profitovali z reklám. Neskôr sa John Reith stal vedúcim projektu, ktorý mal zaistiť verejnú vysielaciu sieť, bez ohľadu na zisk.

Nezávislosť od vlády i obchodníkov, nestrannosť, ohľad na menšiny a rešpekt k rozhlasovému vysielaniu ako dôležité zložky spravodajstva a kultúry – to sú znaky, ktoré si postupne BBC vydobyla.

V roku 1927 (po stávke v roku 1926) sa BBC stala spoločnosťou s kompetenciami „vychovávať, informovať a baviť“ verejnosť. Pod Reithovou prísnou taktovkou si BBC získala rešpekt a ohlas. Úspešné boli napríklad „Promenade Concerts“ (tzv. „Proms“) alebo magazín „Radio Times“. Náučné vysielanie začalo v roku 1924, regionálny servis, plánovaný už v roku 1926, sa naplno rozbehol v roku 1930. Už od roku 1929 sa experimentovalo s televíznym vysielaním s použitím systému, ktorý vynašiel škótsky inžinier John Logie Baird (aj John Reith bol Škot). V rokoch 1936 – 39 sa vysielanie rozbehlo, ale používalo už nový, elektronický systém namiesto pôvodného mechanického. Najväčším úspechom tejto epochy bolo bezpochyby tzv. „Empire Service“ (dnešný „World Service“), vysielanie BBC do zahraničia.

Počas vojny došlo k prerušeniu TV vysielania a dokonca k čiastočnej cenzúre rozhlasového vysielania. Zároveň však došlo k významnému rozvoju programu, predovšetkým k posunu k výchove, informovaniu a užitočnosti rozhlasu pre verejnosť. Nielen pre vojakov bola určená zábavná a povzbudzujúca relácia Forces Programme, ďalej sa objavili napríklad relácie o pestovaní zeleniny (VB trpela nedostatkom potravín z kontinentu kvôli blokáde) alebo o zdraví. Slogan „V for Victory“ sa rýchlo rozšíril po mnohých partizánskych hnutiach po celej Európe, pre ktoré bolo vysielanie BBC veľkou oporou. BBC začala vysielať v arabčine (1938) a neskôr i v ďalších európskych jazykoch. Cez BBC boli tiež posielané kódy ohľadom dňa D – invázie v Normandii. Riaditeľ German Service Hugh Greene (neskôr generálny riaditeľ BBC) zase vysielal varovanie nemeckým občanom.

V povojnovom období nasledoval rýchly rast. V roku 1946 bolo obnovené televízne vysielanie, čo sa stretlo s nadšeným ohlasom (hlavne po vysielaní svadby princeznej Alžbety a vojvodu z Edinburghu v roku 1947). Od roku 1946 pribudol i tretí kanál (prozaicky nazvaný Third Programme) vysielajúci vážnu hudbu a ďalšie kultúrne relácie. V roku 1950 sa týždenne odvysielalo 30 televíznych a 260 rozhlasových hodín. Televíznym signálom bola pokrytá približne polovica populácie.

Priamy prenos korunovácie Alžbety II. v roku 1953 prispel k výraznému rozšíreniu mladého televízneho média. Krátko nato už BBC získala konkurenta – ITV (Independent Television), v roku 1955 vstupuje na trh a zakrátko má k televízii prístup približne 90% populácie. BBC začína bojovať o poslucháčov a divákov – podiel poslucháčov rádia klesol v roku 1957 na 28 %.

Do boja s televíznym médiom sa pustil nový generálny riaditeľ Sir Ian Jacob a dokončoval ho Sir Hugh Greene. Na konci päťdesiatych rokov sa síce priepasť zväčšovala, ale rádio naďalej excelovalo (show „The Archers“ beží už od roku 1951 dodnes). BBC TV zasa produkovala adaptáciu Orwellovho románu 1984.

Nasledujú technické inovácie (napr. vysielanie na VHF – very high frequency, stereofónne vysielanie, farebná televízia, druhý televízny kanál BBC 2) i kozmetické zmeny (premenovanie rádiových staníc na Radio 1 až 4).

V 70. a 80. rokoch dosahoval počet divákov 20 miliónov a počet poslucháčov 5 miliónov. BBC sa dostala do finančných problémov, situácia bola podľa slov riaditeľa Sira Michaela Swanna hrozná. Výsledkom bol Channel 4, komerčný program so snahou o inováciu.

White Paper popísal BBC ako „pravdepodobne najdôležitejšia kultúrna organizácia v celom národe“. Dokladajú to i Shakespeare Project alebo Yes Minister (na Slovensku známe ako Jistě, pane ministře), úspešné relácie tej doby.

Nastupujú nielen nové technické vymoženosti, ale aj nový prístup, predovšetkým vďaka vplyvu konzervatívnej vlády Margaret Thatcherovej. BBC bola svetovo prvá spoločnosť, ktorá začala vysielať DBS (Direct-broadcasting-by-satelite) bez pomoci vlády.

Rok 1987 priniesol významné a nemilé udalosti – v ústredí v Glasgowu bola vykonaná policajná razia a odvolaný riaditeľ Alasdair Milne. Nový riaditeľ Micheal Checkland a od roku 1993 John Birt viedli BBC cez rýchlu a neľahkú transformáciu. Radikálne sa znížil počet zamestnancov a začal sa praktikovať nový výber relácii, akýsi vnútorný trh.

Manažmentu sa podarilo zvýšiť verejnoprávne poplatky, a to umožnilo rozšíriť v roku 1997 ponuku služieb i o digitálne vysielanie. Na jar toho roku pôsobili po reorganizácii nasledujúce riaditeľstvá: BBC Broadcast, BBC News, BBC Production, BBC Resources a BBC Worldwide. Nie je robený rozdiel medzi televíziou a rozhlasom. Kvôli digitálnemu vysielaniu uzavrela BBC dohodu so spoločnosťou Flextech (1996). V novembri 1997 sa rozbieha nepretržitý spravodajský kanál BBC News 24 a v roku 1998 ho nasleduje BBC Knowledge. Do sveta internetových médií vstúpila BBC svojimi BBC Online a neskôr BBC Website.

• BBC One - hlavný kanál BBC
• BBC Two - druhý kanál, skôr pre náročnejšieho diváka

• BBC Three - kultúra, dráma, humor
• BBC Four - kultúra
• BBC News - 24 hodinové spravodajstvo
• CBBC - detský kanál
• CBeebies - kanál pre malé deti
• BBC Parliament - živé prenosy z parlamentu
• Interactive TV - interaktívne vysielanie

• BBC America
• BBC Canada
• BBC Food
• BBC Kids (Canada)
• BBC World - 24 hodinové spravodajstvo (len mimo Spojeného kráľovstva)
• BBC Prime
• Animal Planet
• People and Arts
• UKTV
• UKTV (Australia)

• BBC Radio 1
• BBC Radio 2
• BBC Radio 3
• BBC Radio 4
• BBC Radio Five Live
• BBC World Service
• BBC Asian Network
• BBC Local Radio

• Radio 5 live Sports extra
• BBC 6 Music
• BBC 7
• 1Xtra