Pius IX.

Narodil sa v Senigallii v pohraničí Ancony ako štvrtý syn grófa Girolamo dei conti Ferretti. Hoci mal v mladosti epilepsiu, po vyliečení študoval vo Viterbe a neskôr v Ríme. V roku 1819 bol vysvätený na kňaza a po ôsmich rokoch sa už stal biskupom. Pre svoje súhlasné postoje k organizačným zmenám v pápežskom štáte a pre svoje sympatie s talianskymi národnými túžbami, získal povesť liberála. V roku 1840 bol vymenovaný za kardinála a v roku 1846, v dvojdňovom konkláve bol zvolený za pápeža. Bol síce pokrokár, ale umiernený, čo mu pri voľbe poslúžilo voči spiatočníckemu druhému kandidátovi.

Keďže zvolením za pápeža sa stal súčasne hlavou pápežského štátu, hneď po zvolení vyhlásil amnestiu pre politických väzňov, zrušil cenzúru a uskutočnil niektoré praktické reformy v pápežskom štáte. To, že niekoľkokrát podporil taliansky nacionalizmus, mu prinieslo veľkú popularitu. Tá však upadla, keď sa vyjadril, že napriek svojmu presvedčeniu o potrebe svetskej moci Svätej stolice, v nijakom prípade nechce zriadiť konštitučný štát. Odmietol tiež zapojiť sa do vojny za vyhnanie Rakúšanov z Talianska, čo sa pokladalo za zradu z jeho strany. Po nacionalistických povstaniach v roku 1848 musel utiecť z Ríma. O pomoc získať Rím späť, požiadal prezidenta Francúzskej republiky Ľudovíta Napoleona, a na jeho príkaz francúzske jednotky vyhnali republikánsku armádu, na čele ktorej stál Giuseppe Garibaldi. Po Piových liberálnych postojoch už nebolo ani stopy.

Pius IX. stál na čele katolíckej cirkvi v čase, keď sa Taliansko zjednocovalo, a tak v septembri 1860, po porážke novovzniknutej pápežskej armády prišiel Pius o všetky časti pápežského štátu, okrem Ríma a jeho blízkeho okolia. Vzniklo nové talianske kráľovstvo a pápež žil 10 rokov pod ochranou francúzskej posádky, ktorá sa po vypuknutí francúzsko-pruskej vojny musela stiahnuť, a 20. septembra 1870 Rím obsadili talianske vojská. Pius IX. nikdy neuznal zjednotené Taliansko, a napriek tomu, že mal zabezpečenú nedotknuteľnosť, na protest viac nevykročil z Vatikánu.

Zdá sa, že politicky bol Piov pontifikát katastrofou, no z cirkevného hľadiska bol plný úspechov. Založil vo svete vyše dvesto nových diecéz a apoštolských vikariátov, hlavne v USA a britských kolóniách, obnovil latinský patriarchát v Jeruzaleme, uzavrel konkordáty s mnohými štátmi. Za jeho vlády narástla centralizácia moci, ale prejavila sa aj veľká duchovná obroda na všetkých stupňoch v cirkvi.

Z toho, čo Pius IX. počas svojho pontifikátu vykonal, zvlášť významné sú tri udalosti:

• 8. decembra 1854 vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie.
• 8. decembra 1864 vydal encykliku Quanta cura, ktorá odsúdila „základné mylné náuky našich čias“, vrátane názoru, že by sa „pápež mohol zmieriť s pokrokom, liberalizmom a modernou civilizáciou“.
• Zvolal Prvý vatikánsky koncil (1869 – 1870), ktorý vyhlásil, že nariadenia pápeža vo veci viery a morálky sú neomylné. Jeho víťazstvo na koncile viedlo k výbuchu antiklerikalizmu v Európe. Avšak keď zomrel, zanechal po sebe moderné pápežstvo zbavené svetského panstva.

Životopisci vyzdvihujú jeho mimoriadnu zbožnosť, jeho sympatickú povahu, láskavý humor a trpezlivosť v nešťastí. Napriek tomu, antiklerikálny rímsky dav, 13. júla 1881, pri prenášaní jeho pozostatkov z chrámu sv. Petra (kde bol dočasne pochovaný), do kostola San Lorenzo fuori le Mura, sa pokúsil jeho rakvu hodiť do rieky Tiber.

• Pius

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pius IX.

• Životopis na stránkach Vatikánu (po anglicky)
• Životopis s obrázkami a fotografiami (po nemecky)
• www.saleziani.sk

Predchodca: Gregor XVI.

Pápež Pius IX. (zoznam)

Nástupca: Lev XIII.