Inocent XII.

Narodil sa 13. marca 1615 v Spinazzole v Neapolskom kráľovstve ako štvrté z piatich detí Francesca Pignatelliho a Porzie Carafy. Jeho ďalší súrodenci boli Marzio (princ z Mondorvina), Ludovico (kňaz), Fabrizio (kňaz – jezuita; rektor Collegio Romano) a Paola Maria (rehoľníčka).

Študoval na Collegio Romano, kde obdržal titul Doktor obojakého práva.

Vo veku 20 rokov sa stal úradníkom súdu pápeža Urbana VIII. Neskôr pôsobil na viacerých miestach, okrem iného aj na Malte ako inkvizítor od konca roku 1646 do februára 1649 a guvernér vo Viterbe od 11. apríla 1650. V tomto období bol aj vysvätený za kňaza.

14. októbra 1652 ho pápež Inocent X. vymenoval za titulárneho arcibiskupa v Larisse; biskupskú vysviacku prijal 27. októbra 1652 v bazilike San Ignazio v Ríme z rúk Marca Antonia kardinála Franciottiho. 29. októbra bol vymenovaný za apoštolského nuncia v Toskánsku. Tu pôsobil až do 21. mája 1660, keď bol vymenovaný za apoštolského nuncia v Poľsku. Od 9. marca 1668 až do 2. marca 1671, kedy odstúpil, pôsobil ako apoštolský nuncius v Rakúskych krajinách.

4. mája 1671 bol pápežom Klementom X. vymenovaný za biskupa v Lecce s osobným titulom arcibiskup. Od júna 1673 do roku 1675 pôsobil vo funkcii sekretára Kongregácie pre biskupov.

Na konzistóriu 1. septembra 1681 ho pápež Inocent XI. vymenoval za kardinála s titulom kardinál-kňaz a titulárnym kostolom San Pancrazio.

12. januára 1682 bol pápežom Inocentom XI. vymenovaný za biskupa vo Faenze s osobným titulom arcibiskup. 30. septembra 1686 ho ten istý pápež preložil do funkcie neapolského arcibiskupa. Pálium obdržal 28. apríla 1687.

Zúčastnil sa na konkláve konanom od 23. augusta do 6. októbra 1689 (45 dní) po smrti Inocenta XI., kde bol 6. októbra 1689 vicedekan konkláve, kardinál Pietro Vito Ottoboni ako 79 ročný zvolený za pápeža a prijal meno Alexander VIII.

Pápež však ani nie jeden a pol roku po zvolení umiera. Na konkláve konanom od 12. februára do 12. júla 1691 (151 dní) bol 12. júla 1691 ako 76 ročný zvolený za pápeža a prijal meno Inocent XII.; korunovaný bol o tri dni neskôr, 15. júla 1691. Meno si zvolil z úcty k Inocentovi XI. a jednal tiež spôsobmi podobnými jemu. Inocent XII. ihneď na pápežskom dvore zaviedol šetrnosť a napravil mnoho problémov, ktoré vznikli počas vlády jeho predchodcov; takisto založil dobročinné inštitúcie pre starostlivosť o chudobných.

Inocent XII. je významný aj tým, že v roku 1692 úplne zakázal pápežský nepotizmus, keď zakazoval pápežom darovať alebo prideliť akémukoľvek zo svojich príbuzných pôdu, funkciu, prípadne iné výhody. V roku 1696 podobne ako jeho predchodcovia odsúdil jansenistické učenie a v roku 1699 na naliehanie Ľudovíta XIV. odsúdil myšlienky Madame Jeanne Guyon, ktorú podporoval aj arcibiskup kambrijský, François Fénelon. Jej učenie sa nazýva kvietizmus.

Politická situácia v Európe bola v tom čase namierená najmä proti Ľudovítovi XIV., a tak sa rozhodol o zmierlivý kompromis s pápežom. Pápež mohol zlegalizovať postavenie francúzskych biskupov, ktorí od roku 1682 trpeli hroziacou roztržkou medzi pápežom a Francúzskom, za čo musel súhlasiť s galikánskymi požiadavkami Ľudovíta XIV.

Tento pápež je známy aj tým, že rozprúdil vojnu o španielske dedičstvo, keď z dvoch kandidátov, Karola Habsburského a Filipa z Anjou, vnuka Ľudovíta XIV., podporovaného Španielmi, po porade vybral a odporučil Filipa, ktorý zasadol na španielsky trón ako Filip V.

Zomrel 27. septembra 1700 v Ríme v Pápežskom štáte.