Gerlachovský štít

Názov je odvodený od obce Gerlachov, nad ktorou je situovaný a patril i do jej chotára. Listina z roku 1326 podáva svedectvo, že Gerlachov zakladali bratia Ján, Mikuláš, Peter a Štefan, synovia Gerlacha zo Spišskej Soboty. Bolo to na základe kráľovskej donácie po tatárskych vpádoch. Do územia patril aj masív hory, ktorú, podľa vtedajšieho zvyku, pomenovali podľa majiteľov územia – Gerlachovské hory (v najstarších latinských prameňoch Gerlachfalvenses montes). Až oveľa neskôr, keď bolo potrebné bližšie a detailnejšie pomenovať jednotlivé body masívu, sa názvy začali meniť. Dlho najvyšší končiar spolu s Kotlovým štítom mal spoločné meno. Domáci horali volali terajší Kotlový štít spolu s Gerlachovským štítom Kotlový vrch alebo Na kotlu. V mape severného Spiša od Floriána Czakiho z roku 1760 je Gerlachovský štít zakreslený ako Kösselberg (Kesselberg). Keď však Ľudovít Greiner zmeral výšku štítu a zistil, že je najvyšší spomedzi tatranských vrcholov, bolo potrebné odlíšiť ho od ostatných vrcholov samostatným názvom. V slovenskej literatúre sa po prvý raz spomína vo viedenských Slovenských novinách z roku 1851 ako Gerlachovský chochol.[4]

V minulosti mal rôzne názvy:

• do roku 1896: Gerlach, nem. Gerlsdorfer Spitze, Gerlachspitze, maď. Gerlachfálvi-csúcs, Gierlach, Gerlachovka
• 1896 – 1919: Štít Františka Jozefa, Ferencz József-csúcs, Franz Josef Spitze
• 1919 – 1923: Gerlach, Gerlachovka (počas trvania plebiscitu na území severného Spiša aj poľský názov: Szczyt Polski)
• 1923 – 1932: Štít Legionárov, Štít Legionářů, Spitze der Legionäre (neoficiálne stále používaný názov Gerlach). Názov sa neujal.[4]
• 1932 – 1939: Gerlachovka, Gerlach, Gerlachovský štít
• 1939 – 1945: Slovenský štít (medzi miestnym nemeckým obyvateľstvom nazývaný Slowakische Spitze)
• 1945 – 1949: Gerlach, Gerlachovský štít
• 1949 – 1959: Stalinov štít
• 1959 – dodnes: Gerlachovský štít

Merania výšky tatranských štítov sa datujú rokom 1763, keď viedenský dvor nariadil tzv. jozefínske mapovanie, čiže kartografické spracovanie celej Habsburskej monarchie. Uskutočňovali ich vojenskí merači pod vedením Waldaufa a Fleischera, ale ich výsledky neboli publikované. Zrejme na základe týchto meraní bolo v roku 1780 v diele „Geographie des Königreichs Ungarn“ uvedené, že najvyšším štítom celých Tatier je Kriváň. K takému istému záveru dospel v roku 1788 i bratislavský mineralóg Ján Fichtel, ktorý výšku Kriváňa odhadol na 3 800 m n. m. Anglický cestovateľ Robert Townson považoval za najvyšší štít Tatier Lomnický štít. Ani vedci v 19. storočí, medzi nimi i známy švédsky botanik Göran Wahlenberg, neurčili výšku tatranských vrcholov správne. Ako najvyšší uvádzali Lomnický alebo Ľadový štít. Gerlach svojou výškou figuroval až na štvrtom mieste. V rokoch 1837 a 1838 robil merania tatranských štítov Ľudovít Greiner, riaditeľ jelšavskej Lesnej správy koburgovského veľkostatku. Až on správne zistil, že najvyšším štítom Tatier je Gerlach. Verejnosť však Greinerovu informáciu neprijala. Stalo sa tak až v 70. rokoch 19. storočia.

Prvými bezprostrednými návštevníkmi okolia i zrázov Gerlachovského štítu boli, pravdepodobne, poľovníci a botanici. Je možné, že niektorí z nich dosiahli aj vrchol. Traduje sa, že prvým známym človekom, ktorý stál na vrchole štítu, bol učiteľ na katolíckej škole v Novej Lesnej Ján Still (1805 – 1890) v roku 1834, keď ho sprevádzal jeho švagor Jakub Gellhof, staviteľ z Veľkej, horský vodca, mlynár z Novej Lesnej Martin Spitzkopf-Urban a dvaja ďalší neznámi lovci kamzíkov. Dňa 31. júla 1875 bol na Gerlachovskom štíte budapeštiansky prírodovedec Dionýz Desző. Vtedy ho Still údajne informoval, že Gerlach prvý zdolal Martin Spitzkopf-Urban, ktorý koncom 60. rokov 19. storočia vyviedol na vrchol neznámeho zákazníka. Still vyhlásil, že na Gerlachovský štít začal vodiť turistov až v roku 1872, keď ho predbehol Martin Spitzkopf-Urban. Desző reprodukoval tento rozhovor v ročenke Uhorského karpatského spolku v roku 1876. Túto informáciu prevzala väčšina autorov, ktorí sa touto históriou zaoberali. Poliaci spochybnili primát Martina Spitzkopfa-Urbana a víťazstvo prisúdili poľským botanikom. V roku 1962 tatranského historika Ivana Bohuša informoval kežmarský profesor Alfred Grosz, že správa, ktorú uviedol Dionýz Desző v ročenke je nesprávna. Still naopak vierohodne doznal, že so svojim švagrom Jakubom Gellhofom, a Martinom Spitzkopfom-Urbanom z Novej Lesnej uskutočnil v roku 1834 prvovýstup. Roku 1874 sa Still o tom písomne vyjadril v svedectve, napísanom pokladníkovi Uhorského karpatského spolku Antonovi Döllerovi v Kežmarku. Döller odovzdal Stillov list ako vzácny historický doklad do archívu spolku. O tomto výstupe rozprával Stillov švagor Gellhof otcovi historika dr. Johana Liptáka, ktorý sa stretol s Ivanom Bohušom. Svedecká výpoveď Jána Stilla, ktorá mala byť uložená v archíve Uhorského karpatského spolku v Kežmarku sa nenašla. Je možné, že Dionýz Desző zle pochopil rozprávanie Jána Stilla o Gerlachu.[9]

Dňa 11. augusta 1855 boli na Gerlachovskom štíte poľskí botanici Zygmunt Bósniacki a Wojciech Gzegorzek, ktorých sprevádzali, pravdepodobne zakopanskí horskí vodcovia. Nie je známe kade vystúpili. Ako spomína tatranský historik Ivan Bohuš, možno ich cesta viedla cez Gerlachovský kotol, ale ani to nie je isté. Nie je známe či vôbec dosiahli vrchol. Určite však boli na končiari v roku 1868 rakúski vojenskí geodeti.[2] Na konci 60. rokov 19. stor. bol na štíte nemecký botanik Jozef F. Krzisch a v auguste 1872 Franz Holst s vodcom Jánom Stillom. Všetci pravdepodobne vystupovali cez Gerlachovský kotol po juhozápadnom hrebeni Kotlového štítu. Slovenský prvovýstup cez Batizovskú próbu vykonali v roku 1875 horskí vodcovia zo Štôly Ján Ruman Driečny ml. a Ján Pastrnák. Spomedzi žien na vrchol ako prvé v roku 1877 vystúpili turistky z Viedne Pauline Knerrová a Jozephine Fillungerová. Prvý zimný výstup vykonali 15. januára 1905 Janusz Chmielowski, Karol Jordán a vodcovia Klimek Bachleda, Ján Franz st. a Pavol Spitzkopf. Vystupovali cez Krčmárov žľab.[10]

Výstup na Gerlachovský štít je povolený len so sprievodom horského vodcu. Najpopulárnejší turistický výstup je zo Sliezskeho domu cez Velickú próbu. Zostupuje sa cez Batizovskú próbu, ktorá sa výnimočne používa aj na výstup. Medzi najzaujímavejšie výstupové cesty patrí Martinkova cesta, ktorá má 2 varianty. Z Poľského hrebeňa je dlhším variantom, je technicky náročnejší nakoľko vyžaduje zlaňovanie z Velického štítu. Viac využívaný je kratší variant z Litvorového sedla. Oba varianty Martinkovej cesty sú technicky náročnejšie ako Velická próba, je však považovaná za atraktívnejšiu.

Na konci 19. storočia sa začalo diskutovať o výstavbe observatória na niektorom z tatranských štítov. Uvažovalo sa o Slavkovskom štíte, ktorý má široký vrchol, na ktorom by sa dala pohodlne postaviť budova observatória. O tejto myšlienke sa v roku 1896 diskutovalo najmä v Uhorskom karpatskom spolku. Na výstavbu chýbali finančné zdroje. S novou myšlienkou po prvej svetovej vojne prišiel Michal Guhr, majiteľ kúpeľov v Tatranskej Polianke, ktorý ju predniesol na zasadnutí vedenia kežmarského Karpatského spolku (Karpathenverein). Dňa 2. augusta 1922, na svojom zasadnutí, vedenie spolku odporučilo namiesto Slavkovského štítu vhodnejší Gerlachovský štít, lebo je vyšší o 210 metrov. Michal Guhr mal dobrý dôvod na stavbu observatória. Visutá lanovka z Tatranskej Polianky by zatraktívnila nielen osadu, ale aj jeho liečebne. Bolo však potrebné získať finančné prostriedky, podporu vlády, vedeckých a turistických organizácií.[12] Projekt výstavby observatória sa neuskutočnil a o niekoľko rokov neskôr dostali prednosť Skalnaté pleso a Lomnický štít.

• 
  Gerlach na jeseň
• 
  Zľava: Tupá, Končistá a Gerlachovský štít
• 
  Vrcholová tabuľa z roku 1896
• 
  Gerlachovský štít z Vyšných Hágov
• 
  Pohľad na Gerlachovský kotol z Tatranských Zrubov. Vrchol nie je vidieť, je v pozadí.

1. Ivan Bohuš uvádza v poľštine názov Gierłach, ktorý sa ustálil v poľskej literatúre a kartografii, ale ako obsahovo správne adjektívum sa uznáva Gierłachowski Szczyt. Zakopanskí horskí vodcovia vytvorili žargónové deformácie Girlach a Garłuch;

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gerlachovský štít

• Virtuálny výhľad z vrcholu (po anglicky)
• Poloha na turistickej mape