Slanské vrchy

Slanské vrchy je pohorie a geomorfologický celok vulkanického pôvodu na východnom Slovensku.

Slanské vrchy
pohorie
geomorfologický celok
Pohľad na Slanské vrchy z Červenej skaly
Štát Slovensko
Regióny Košický kraj, Prešovský kraj
Nadradená
jednotka
Matransko-slanská oblasť
Susedné
jednotky
(na Slovensku)
Košická kotlina
Beskydské predhorie
Východoslovenská pahorkatina
Podradené
jednotky
Šimonka
Makovica
Mošník
Bogota
Milič
Súradnice 48°46′S 21°34′V
Najvyšší bod Šimonka
 - výška 1 092,0 m n. m.
Poloha Slanských vrchov
Poloha Slanských vrchov
Wikimedia Commons: Slanské vrchy
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál
Najvyšší vrch Slanských vrchov Šimonka počas inverzie

Polohopis

Hierarchia
Alpsko-himalájska sústavaKarpatyZápadné KarpatyVnútorné Západné KarpatyMatransko-slanská oblasťSlanské vrchy
***

Pohorie sa tiahne v severojužnom smere od Prešova po hranice s Maďarskom. Na západe susedí Košická kotlina, na severe Beskydské predhorie a na východe Východoslovenská pahorkatina.[1]

Delenie

Celok Slanské vrchy sa člení na päť podcelkov, a to:[1]

Najvyšším vrchom je Šimonka (1 092,0 m n. m.), ďalej medzi najvyššie vrchy, ktoré ešte presahujú výšku 1000 metrov nad morom patria Čierna hora (1 072,7 m n. m.) a Tri chotáre (1 025,2 m n. m.).[2]

Geológia

Geologicky sa Slanské vrchy zaraďujú k tzv. východoslovenským neovulkanitom neogénneho veku (23,8 - 5,3 mil. rokov). Tvorené sú ryolitmi, dacitmi a najmä amfibol - pyroxénickými andezitmi a ich tufmi. V severnej časti pohoria vystupujú nadložné sedimenty tvorené ílmi, pieskovcami a zlepencami. Samotné andezitové masívy tvoria stratovulkanické súvrstvia, tvorené striedaním masívnych andezitových polôh s vrstvami vulkanického popola.

Andezit je využívaný ako stavebný kameň vysokej kvality.

V Slanských vrchoch sa nachádza chránený areál Dubnícke bane[3] s členitým systémom štôlní, kde sa v minulosti ťažil opál. Predmetom ochrany je mimoriadne veľké a vedecky významné sídlisko viacerých druhov vzácnych a užitočných druhov netopierov, ktoré je využívané na vedecké účely. V bývalých baniach bola popísaná zimujúca kolónia netopiera dvojfarebného.[3]

Vrcholy

Vrcholy Slanských vrchov nad 800 m n. m.:[4][5]

  • Šimonka (1 092,0 m n. m.) (Najvyšší vrch Slanských vrchov)
  • Čierna hora (1 072,7 m n. m.)
  • Tri chotáre (1 025,2 m n. m.)
  • Makovica (981,4 m n. m.)
  • Krivý javor (977,0 m n. m.)
  • Praporec (961,2 m n. m.)
  • Lysá (956,3 m n. m.)
  • Menší vrch (949,9 m n. m.)
  • Nad Remetovou (929,6 m n. m.)
  • Oblík (924,8 m n. m.)
  • Mošník (911,1 m n. m.)
  • Črchlina (898,7 m n. m.)
  • Veľký Milič (895,0 m n. m.)
  • Dubník (874,2 m n. m.)
  • Bodoň (868,3 m n. m.)
  • Chabzdová (861,6 m n. m.)
  • Lazy (859,4 m n. m.)
  • Bogota (856,4 m n. m.)
  • Dubová hora (851,8 m n. m.)
  • Tancoška (845,0 m n. m.)
  • Lipová (835,8 m n. m.)
  • Ostrá (834,9 m n. m.)
  • Tereš (824 m n. m.)
  • Kuria hora (823,0 m n. m.)
  • Dobrák (820,1 m n. m.)
  • Mohylky (817,4 m n. m.)
  • Ivanov vrch (813,3 m n. m.)
  • Suchá hora (805,9 m n. m.)

Sedlá

Sedlá Slanských vrchov:[4][5]

  • Dargovský priesmyk (473 m n. m.)
  • Grimov laz (943 m n. m.)
  • Červená mláka (855 m n. m.)
  • Obracaná studňa (845 m n. m.)
  • Hanušovské sedlo (835 m n. m.)
  • Herlianske sedlo (660,5 m n. m.)

Galéria

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-22]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-26]. Dostupné online.
  3. Slanské vrchy. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
  4. Turistická mapa 116 Slanské vrchy – Veľká Domaša 1 : 50 000. 3. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-566-1.
  5. Turistická mapa 117 Slanské vrchy – Dargov 1 : 50 000. 2. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2013. ISBN 978-80-8042-669-9.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.