Kremnické vrchy
Kremnické vrchy sú sopečným pohorím v centrálnej časti Slovenska, geomorfologický celok provincie Západné Karpaty, subprovincie Vnútorné Západné Karpaty a oblasti Slovenské stredohorie.
Kremnické vrchy | |||
pohorie geomorfologický celok | |||
Kremnické vrchy pri obci Dolná Ves | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Regióny | Banskobystrický kraj, Žilinský kraj | ||
Okresy | Banská Bystrica, Zvolen, Turčianske Teplice, Žiar nad Hronom | ||
Nadradená jednotka |
Slovenské stredohorie | ||
Susedné jednotky |
Vtáčnik Žiarska kotlina Štiavnické vrchy Pliešovská kotlina Javorie Zvolenská kotlina Starohorské vrchy Veľká Fatra Turčianska kotlina Žiar Hornonitrianska kotlina | ||
Podradené jednotky |
Flochovský chrbát Kunešovská hornatina Jastrabská vrchovina Turovské predhorie Malachovské predhorie | ||
Mesto | Kremnica | ||
Najvyšší bod | Flochová | ||
- výška | 1 316,9 m n. m. | ||
- súradnice | 48°48′24″S 18°58′25″V | ||
Rozloha | 488 km² (48 800 ha) | ||
Poloha na mape Slovenska
| |||
Wikimedia Commons: Kremnické vrchy | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Poloha
Hraničia s týmito geomorfologickými celkami:[1]
- na severe sú to Veľká Fatra a Turčianska kotlina
- na západe Žiar, Hornonitrianska kotlina a Vtáčnik
- na juhu Žiarska kotlina a Štiavnické vrchy
- na krátkom juhovýchodnom úseku Pliešovská kotlina a Javorie
- na východe Zvolenská kotlina a Starohorské vrchy
Členenie
Geomorfologické podcelky Kremnických vrchov:[1]
- Kunešovská hornatina v severozápadnej časti
- Jastrabská vrchovina v juhozápadnej časti
- Flochovský chrbát v centrálnej časti a na severe
- Turovské predhorie na juhu
- Malachovské predhorie na východe
Významné vrchy:
- Flochová (1 316,9 m n. m.) - najvyšší vrch
- Svrčinník (1 312,8 m n. m.)
- Vyhnatová (1 282,6 m n. m.)
- Zlatá studňa (1 265,4 m n. m.)
- Velestúr (1 254,4 m n. m.)
- Smrečník (1 249,2 m n. m.)
- Skalka (1 231,6 m n. m.)
- Mýtny vrch (1 221,4 m n. m.)
- Tabla (1 178,4 m n. m.)
- Horná skala (1 140,3 m n. m.)
Sedlá:
- Sedlo Flochovej (1 297 m n. m.)
- Bystrické sedlo (1 190 m n. m.)
- Králické sedlo (1 185 m n. m.)
- Sedlo Tri kríže (1 180 m n. m.)
- Sedlo Tunel (1 150 m n. m.)
- Kordícke sedlo (1 117,1 m n. m.)[2]
Charakteristika
Kremnické vrchy vznikli sopečnou činnosťou, základom geologickej stavby sú lávové telesá. Pôvodný porast tvorili na väčšine územia jedľo-bučiny, dnes sa na mnohých miestach lesnaté porasty striedajú s trávnatými plochami. Z ďalších drevín sa vyskytuje javor a brest, v nižších polohách sa objavujú porasty tisu. Ďalšia vegetácia je pomerne jednotvárna, pestrejšia kvetena je len v okrajových častiach, horské druhy bylín sa objavujú pravidelnejšie len pod hlavným hrebeňom. V súvislých lesných porastoch môžete naraziť na medveďa hnedého, mačku divú alebo kunu lesnú.
Jediným veľkým vodným tokom je rieka Hron, ktorá priberá zo svahov Kremnických vrchov množstvo drobných riečok a potokov.
Kremnické vrchy patria podnebne k mierne teplým oblastiam. Teploty v zimných mesiacoch sa pohybujú okolo -2 až -5 °C, v letnom období dosahujú cca 16 - 18 °C. Počet dní so snehovou pokrývkou je približne 60 - 100, počet letných dní je cca 30 - 50.
Chránené územia
Kremnické vrchy sú vďaka množstvu prírodných zvláštností a rozmanitostí zaradené medzi veľmi vyhľadávané, atraktívne a vysoko hodnotené oblasti. Návštevníci si môžu pozrieť početné prírodné výtvory a zaujímavosti sústredené predovšetkým do národných prírodných rezervácií - Boky a Harmanecká tisina. Medzi chránené prírodné výtvory patrí Turovský sopúch pri obci Turová, Jastrabská skala, Čertova skala.
Strediská zimného cestovného ruchu
- Ski Králiky (805 m n. m.) – 1x lanovka, 2x vlek, prepravná kapacita 3 650 os./hod.
- Skalka arena (987 m n. m.) – 1x lanovka, prepravná kapacita 2 300 os./hod.
- Ski Skalka (935 m n. m.) – 5x vlek, prepravná kapacita 2 950 os./hod.
- Ski Krahule (930 m n. m.) – 1x lanovka, 3x vlek, prepravná kapacita 5 000 os./hod.
- Ski TMG Remata (500 m n. m.) – 4x vlek, prepravná kapacita 1 440 os./hod.
- Skicentrum Kordíky (840 m n. m.) – 1x vlek, prepravná kapacita 600 os./hod.
- Skicentrum Tajov (540 m n. m.) – 2x vlek, prepravná kapacita 1 000 os./hod.
- Ski Malachov (500 m n. m.) – 5x vlek, prepravná kapacita 2 400 os./hod.
- Brestová stredisko v rekonštrukcii
Referencie
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-26]. Dostupné online.