Bystré sedlo (Vysoké Tatry)

Meno mu pravdepodobne dali liptovskí pastieri. V Liptove hovorievali strmým svahom - bystré.[1]

Prvý zaznamenaný prechod cez Bystré sedlo (z Furkotskej do Mlynickej doliny) uskutočnili dňa 5. augusta 1879 Emerich Kövi, slovenský priekopník turistiky, učiteľ Martin Róth a hájnik Peter Róth. Pomenovali ho Lorencovým sedlom na počesť vedúceho inžiniera krompašských železiarní, českého vlastenca a vynikajúceho tatranského horolezca Viktora Lorenca[1]

Cez sedlo do roku 1993 viedla žltá turistická trasa z Mlynickej doliny do Furkotskej doliny. Od roku 1993 vedie žltá trasa cez Bystrú lávku (2 300 m n. m.), ktorá je položená asi 200 metrov južne.

• po turistickej trase zo Štrbského Plesa údolím Mlynickej doliny okolo Vodopádu Skok, ďalej cez Bystrú lávku, ktorá sa nachádza južne od Bystrého sedla do Furkotskej doliny. Prechod cez Bystrú lávku je obojsmerný, ale odporúčaný je prechod z Mlynickej do Furkotskej doliny, pričom celý prechod je zabezpečený reťazami.[2]

• čas prechodu zo Štrbského Plesa do Bystrej lávky: 3:30 h, 2:35 ↓
• čas prechodu z Bystrej lávky Furkotskou dolinou na rázcestie modrou turistickou trasou: 1:30 h, 2:00 h ↑

1. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
2. NODZYŃSKI, Tomasz; COBEL-TOKARSKA, Marta. Tatry Wysokie i Bielskie: polskie i słowackie. Varšava : ExpressMap. ISBN 978-83-60120-88-0.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bystré sedlo (Vysoké Tatry)

• Poloha na turistickej mape