Liptovské Tatry

Zaberajú najväčšiu časť Západných Tatier v ich centrálnej časti a ohraničuje ich na východe od Liptovských kôp Tichá dolina, na severovýchode od Červených vrchov Tomanovská dolina, na severozápade od Roháčov hrebeň a skupina sediel a na západe od Sivého vrchu Jalovecká a Bobrovecká dolina a sedlo Pálenica. Južným smerom susedí Liptovská kotlina a jej časti Smrečianska pahorkatina a Liptovské nivy, o niečo východnejšie leží Tatranské podhorie (podcelok Podtatranskej kotliny). Severný okraj vymedzuje hranica s Poľskom.[1]

• Bystrá (2 248 m n. m.)
• Jakubina (2 194 m n. m.)
• Baranec (2 184 m n. m.)
• Klin (2 173 m n. m.)
• Blyšť (2 169 m n. m.)
• Nižná Bystrá (2 163 m n. m.)
• Štrbavý (2 144 m n. m.)
• Hrubý vrch (2 137 m n. m.)
• Veľká Kamenistá (2 127 m n. m.)

• Baníkovské sedlo (2 040 m n. m.)
• Bystré sedlo (1 946 m n. m.)
• Pálenica (1 573 m n. m.)
• Tomanovské sedlo (1 686 m n. m.)
• Žiarske sedlo (1 917 m n. m.)

• Anitino očko
• Bystré plesá
• Bobrovecké plesá
• Račkove plesá
• Tomanovské pleso
• Žiarske pleso[2]

Liptovské Tatry sú celé súčasťou Tatranského národného parku, osobitne chránená je národná prírodná rezervácia Tichá dolina.[2]

Západná časť Tatier je charakteristická mohutnými rázsochami, oddelenými dlhými rozvetvenými dolinami. Nimi vedú k hlavnému hrebeňu značené chodníky. Atraktívne sú viaceré vodopády a plesá, ako aj prevažne hôľnaté vrchy. V tejto časti pohoria je viacero turistických chát a útulní.[2]