Vtáčnik (vrch vo Vtáčniku)

Vtáčnik (1 345,8 m n. m.[1]) je najvyšší vrch v rovnomennom pohorí na Slovensku.[2] Nachádza sa v CHKO Ponitrie a veľká časť masívu patrí do národnej prírodnej rezervácie Vtáčnik.[2]

O národnej prírodnej rezervácii pozri Vtáčnik (národná prírodná rezervácia).
Vtáčnik
vrch
Pohľad z vrcholu Vtáčnika
Štát Slovensko
Regióny Trenčiansky, Banskobystrický
Okresy Prievidza, Žarnovica
Obce Kamenec pod Vtáčnikom, Kľak
Pohorie Vtáčnik
Podcelok Vysoký Vtáčnik
Povodia Nitra, Hron
Nadmorská výška 1 345,8 m n. m.
Súradnice 48°37′29″S 18°38′05″V
Geologické zloženie andezit
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po značke z obce Kľak
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Mount Vtáčnik
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Poloha

Nachádza sa v centrálnej časti pohoria Vtáčnik, v geomorfologickom podcelku Vysoký Vtáčnik.[3] Leží v hlavnom hrebeni pohoria, ktorým vedie hranica medzi Trenčianskym a Banskobystrickým krajom i okresmi Prievidza a Žarnovica. Vtáčnik je v katastrálnom území obcí Kamenec pod Vtáčnikom a Kľak.[4]

Súčasťou rozsiahleho centrálneho masívu sú aj juhozápadne ležiaca Kláštorská skala (1 278,7 m n. m.), západne situovaný Zraz (1 233,5 m n. m.) a severovýchodne ležiace Malá Homôľka (1 298 m n. m.) a Veľká Homôľka (1 274 m n. m.). Severozápadne orientované svahy odvodňujú prítoky rieky Nitra, juhovýchodné odvádzajú vodu rieke Hron.[2]

Vrch je ôsmou zastávkou náučného chodníka Vtáčnik, začínajúceho v Gepňárovej doline neďaleko obce Bystričany. Skalné povrchové tvary (kotly, kužele, skalné stupne) bohato zastúpené v celom pohorí vznikli periglaciálnymi procesmi (činnosťou mrazu v priľadovcových oblastiach) alebo rozpadom andezitových prúdov, ktorým ku kráse pomohlo aj zvetrávanie (steny, skalné veže).

Výhľady

Dominantu okolia pokrýva ihličnato-listnatý les, samotný vrchol je čiastočne odlesnený. Okrem mnohých vrchov v pohorí Vtáčnik, umožňuje výhľad na Štiavnické, Kremnické a Strážovské vrchy, Veľkú i Malú Fatru a Žiarsku i Hornonitriansku kotlinu. Pri výnimočných podmienkach je možné pozorovať Nízke i Vysoké Tatry, no tiež najvyššie vrchy v severnom Maďarsku, alpské vrcholy na severovýchode Rakúska i Lysú horu na severnej Morave.[5]

Prístup

Referencie
  1. Vtáčnik, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec
  2. Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-06-26]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-06-26]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-06-26]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-06-26]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Externé zdroje


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.