Ilava (okres)

Jadro okresu sa rozprestiera v Ilavskej kotline, ktorá je súčasťou Považského podolia. Odtiaľ vybieha na západ Bielych Karpát a na východ Strážovských vrchov. Najvyššie, 1 213 m n. m. vystupuje územie na Strážove, najvyššom bode Strážovských vrchov. Najnižším miestom, 224 m n. m. je výtok Váhu z územia okresu.

Hlavnou riekou okresu je Váh, ktorý z oboch pohorí priberá niekoľko prítokov. Z nich je najväčšia Vlára, ktorá privádza vody až z moravského územia. V Ladcoch, Ilave a v Dubnici nad Váhom sú na vážskom kanáli postavené vodné elektrárne.

Z pôdnych typov sa na nive Váhu vyskytujú nivné pôdy fluvizeme, v Strážovských vrchoch a v oblasti bradlového pásma prevažujú rendziny, v Bielych Karpatoch hnedé lesné pôdy kambizeme.

Ilavská kotlina je odlesnená, z lužných drevín sa zachovali malé zvyšky. V pohoriach prevládajú bukové lesy. Menšie smrekové a borovicové lesy pokrývajú vápencové bradlá. K vzácnym rastlinným druhom Strážovským vrchom a Bielych Karpát patria: viac druhov orchideí, tarica skalná, astra alpínska, zvonček hrdlohoj, ranostaj venčený, žltohlav európsky, plavúň sploštený.

Zo živočíchov prevažujú zástupcovia spoločenstva listnatných lesov: diviak lesný, srnec lesný, jeleň lesný, líška hrdzavá, jazvec lesný, kuna lesná. Z chránených živočíchov sa tu vyskytujú: medveď hnedý, jež východný, holub plúžik, užovka stromová, fuzáč alpský, jasoň červenooký a viacero druhov sov.

Dno Považského podolia patrí do teplej, stráne pohorí do mierne teplej a vrcholy do chladnej klimatickej oblasti.

Ročné úhrny zrážok v okrese Ilava (mm). Podľa geo.enviroportal.sk

Priemerná januárová teplota v okrese Ilava. Podľa geo.enviroportal.sk

Priemerná júlová teplota v okrese Ilava. Podľa geo.enviroportal.sk

Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou v okrese Ilava. Podľa geo.enviroportal.sk

Počet obyvateľov je v okrese Ilava len o niečo nižší ako je celoslovenský priemer. Hustota zaľudnenia je však viac ako 1,5-krát vyššia ako celoslovenský priemer. Obyvateľstvo je skoncentrované do stredu okresu do Považského podolia. Strážovské vrchy a Biele Karpaty sú osídlené riedko. Vo vývoji počtu obyvateľstva je pozoruhodná dynamika v období 1950 – 1991, kedy sa počet obyvateľov zvýšil takmer 2,5-krát.

Náboženská štruktúra obyvateľstva

Majoritné náboženské zloženie v okrese Ilava zo sčítania obyvateľov z roku 2001.

Údaje sú čerpané zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) z roku 2001.

okres Ilava
Rímskokatolícka cirkev			71,00 %
Bez vyznania			14,00 %
Ostatní,Nezistení			13,00 %
Evanjelická cirkev aug.vyznania			2,00 %

Náboženské vyznanie/Cirkev	Počet (1910) [4]	Počet (1991) [5]	Počet (2001)[5]	Počet (2011) [5]
Rímskokatolícka cirkev	16 171	42 906	50 404	43 263
Gréckokatolícka cirkev	52	87	87	113
Pravoslávna cirkev	155	11	39	53
Evanjelická cirkev augsburského vyznania	112	916	1 311	1 109
Reformovaná kresťanská cirkev	127	–	34	30
Evanjelická cirkev metodistická	–	–	31	33
Apoštolská cirkev	–	–	72	112
Starokatolícka cirkev	–	–	23	6
Bratská jednota baptistov	–	–	9	11
Cirkev československá husitská	–	7	32	29
Cirkev adventistov siedmeho dňa	–	–	12	6
Cirkev bratská	–	–	2	6
Kresťanské zbory	–	–	58	84
Židovské náboženské obce	617	–	15	14
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia	–	–	95	82
Bahájske spoločenstvo	-	-	-	12
Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní	-	-	-	13
Unitarizmus	3	–	-	-
Ostatné	–	120	56	233
Bez vyznania	–	4 964	7 843	8 274
Nezistené	–	12 037	1 919	7 095

Údaje zo sčítaní z rokov 1910 a 1930 sú zmenené podľa súčasných administratívnych hraníc okresu z roku 1996.
Údaje sčítania, ktoré sú hrubým textom sú z posledného oficiálneho sčítania.

• Ilava – leží na ľavom brehu Váhu v centre Považského podolia medzi bližšími Strážovskými vrchmi a protiľahlými Bielymi Karpatmi. Počtom obyvateľov sa medzi mestami Slovenska zaraďuje až na 112.miesto a je zároveň najmenším okresným mestom. Najstaršia písomná zmienka o nej pochádza z roku 1332.
• Dubnica nad Váhom – leží na ľavom brehu Váhu v Považskom podolí pod západnými výbežkami Strážovských vrchov. Je 27. najväčším mestom na Slovensku a vôbec najväčším bez funkcie okresného sídla. Prvá písomná zmienka o sídle pochádza z roku 1193. Rast a prosperita mesta sa zakladá na rozsiahlej zbrojárskej výrobe, založenej už za prvej ČSR.
• Nová Dubnica – leží na ľavom brehu Váhu pod výbežkom Strážovských vrchov blízko Dubnice nad Váhom. Je 62. najväčším mestom Slovenska. Nová Dubnica vznikla roku 1953 pôvodne ako sídlisko Dubnice. Do roku 2001 bolo najmladším mestom na Slovensku.

Vo vidieckych obciach žije 30% obyvateľov, čo znamená, že okres patrí medzi výrazne urbanizované územia Slovenska.

Databáza regionálnej štatistiky (za rok 2009)

• Spotreba elektriky (MWh): 172 432
• Spotreba motorovej nafty (t): 2 663
• Spotreba vykurovacích olejov (t): 999 999
• Spotreba tepla (GJ): 51 300
• Spotreba čierneho uhlia, hnedého uhlia a koksu (t): 42 172
• Spotreba zemného plynu (1 000 m³): 16 861

Okres Ilava v roku 1910. Okres sa rozkladal iba na ľavom brehu Váhu, keďže v tej dobe ešte neboli cez Váh vybudované mosty. Rieka teda tvorila prirodzenú hranicu medzi ilavským a púchovským okresom.

Celé územie dnešného okresu Ilava patrilo od 13.storočia do roku 1848 do Trenčianskej stolice, neskôr až do roku 1922 do Trenčianskej župy. Okres Ilava vznikol pri administratívnom členení Slovenska roku 1923 za prvej ČSR. Jeho tvar sa však podstatne líšil od dnešného. Vtedy mu nepatrila severozápadná časť za riekou Váh, jeho súčasťou však bolo rozsiahle územie na severovýchode. Z dnešného okresu Púchov boli ilavské 3 obce: Beluša, Mojtín a Visolaje a z okresu Považská Bystrica až 5 obcí, a to Horný Lieskov, Dolný Lieskov, Slopná, Podskalie a Pružina.Na východe patrila k Ilave ešte obec Gápel, dnes už miestna časť obce Valaskej Belej. V rokoch 1923 – 1928 a 1938 – 1945 sa okres Ilava rátal medzi okresy Trenčianskej župy. Dnešnú podobu získal okres Ilava v roku 1949. Vtedy k nemu pričlenili obce na severozápade za riekou Váh, no v prospech púchovského a považskobystrického okresu stratil spomínané obce na severovýchode. Jediný rozdiel oproti dnešnému stavu predstavuje obec Valaská Belá, ktorá dnes nepatrí do okresu Ilava. Okres bol vtedy súčasťou Žilinského kraja. Roku 1960 okres Ilava zanikol a stal sa časťou okresu Považská Bystrica. Len obec Valaská Belá získal okres Prievidza. Okres Považská Bystrica aj Prievidza patrili do roku 1990 do Stredoslovenského kraja. Okres Ilava bol zriadený zákonom NR SR č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť dňa 24.7.1996.

1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
3. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov : § 36 ods. 2 [online]. Bratislava : Ministerstvo spravodlivosti SR, 2008-12-20, [cit. 2020-08-30]. Dostupné online.
4. Fórum inštitút pre výskum menšín
5. Štatistický úrad SR
6. http://volby.sme.sk/c/5421938/kompletne-vysledky-volieb-2010.html

• Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Ilava rozdelený podľa obcí a miest
• Zoznam okresov na Slovensku
• Administratívne členenie Slovenska

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ilava (okres)

• Okres Ilava v Mestskej a obecnej štatistike ŠÚ SR