Supia veža
Supia veža (poľ. Sępia Turnia, nem. Chmielowski-Spitze, maď. Chmielowskicsúcs) je ostro zahrotená veža v hlavnej osi rázsochy, medzi Supou štrbinou (Veterným štítom) a Štrbinou pod Strapatou vežou (Strapatou vežou) vo Vysokých Tatrách.[1]
Supia veža | |||
vrch | |||
Supia veža z Malej Studenej doliny | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Spiš | ||
Okres | Poprad | ||
Pohorie | Vysoké Tatry | ||
Povodie | Poprad | ||
Nadmorská výška | 2 540 m n. m. | ||
Súradnice | 49°11′55″S 20°12′20″V | ||
Najľahší výstup | Len s horským vodcom | ||
Poloha v rámci Slovenska
| |||
Poloha v rámci Tatier
| |||
Wikimedia Commons: Supia veža | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Názov
Meno veže nemá nič spoločné zo supmi.[chýba zdroj] Sup sa nikdy vo Vysokých Tatrách neusadil. Keď sa veľmi dávno masívne vypásali tatranské stráne, pastieri vídavali supa tmavohnedého, ktorý sem prilietal z podunajských nížin nakŕmiť sa uhynutým dobytkom. Vtedy ešte Supia veža nemala pomenovanie. Pastieri si supa zamieňali s orlom a nemali pre neho ani meno. Supiu vežu prví pomenovali poľskí horolezci, rovnako aj Supiu štrbinu. Sępia Turnia v poľskom jazyku znamená "zachmúrená".[chýba zdroj] Na Slovensku sa vžil nesprávny preklad. Nemecké a maďarské mená sú na pamiatku Janusza Chmielowského (1878 – 1968), od roku 1901 popredného poľského horolezca, ktorý bol autorom rôznych technických horolezeckých pomôcok a bol aj literátom.[1]
Prvé výstupy
- Alfred Martin a Ján Franz 17. júla 1907 - v lete
- Radovan Kuchař a Jiří Šimon, 27. decembra 1953 - v zime
Turistika
Veža je prístupná len v sprievode horského vodcu.
Referencie
- BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sępia Turnia na poľskej Wikipédii.