Strážov (vrch)

Strážov (1 213,3 m n. m.[1]) je najvyšší vrch Strážovských vrchov. Leží približne 15 km východne od Ilavy.[2]

Strážov
vrch
Pohľad na zasnežený Strážov z obce Zliechov
Štát Slovensko
Regióny Žilinský, Trenčiansky
Okresy Žilina, Ilava, Považská Bystrica
Obce Čičmany, Zliechov, Pružina
Časť Strážov
Pohorie Strážovské vrchy
Podcelok Zliechovská hornatina
Povodia Váh, Nitra
Nadmorská výška 1 213,3 m n. m.
Súradnice 48°57′18″S 18°27′47″V
Geologické zloženie vápenec
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po značke z obce Zliechov
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Strážov (peak in Strážovské vrchy)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Poloha

Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Zliechovská hornatina a jej časti Strážov.[3] Vrchol leží na hranici Žilinského a Trenčianskeho kraja, na rozhraní okresov Žilina a Ilava a zasahuje na katastrálne územia obcí Čičmany a Zliechov.[4] Severná časť vrchu zasahuje na územie obce Pružina v okrese Považská Bystrica. Celý masív leží v CHKO Strážovské vrchy a v národnej prírodnej rezervácii Strážov.[2]

Opis

Dominantný vrch leží v najvyššej časti pohoria. Severovýchodným smerom vedie horský chrbát, v ktorom sa nachádza 1 068 m n. m. vysoký Čierny vrch, severne leží Sokolie s výškou 1 032 m n. m. Vrcholové časti Strážova sú bralnaté a umožňujú tak kruhový výhľad. Západnú časť odvodňujú prítoky Podhradského potoka, smerujúceho do Váhu, východné svahy v lokalite Zákľuka sú pramennou oblasťou Rajčanky a severnú časť odvodňuje Strážovský potok, ktorý ústi do riečky Pružinka. Z južného úpätia prúdi voda potokom Jasenina do rieky Nitra.[2]

Geológia

Strážov je tvorený rozsiahlymi príkrovovými telesami hronika ležiacimi na fatriku. Oblasť je tvorená hrubými vrstvami druhohorných vápencov a dolomitov. V oblasti Strážova bol dávnejšie vyčlenený samostatný strážovský príkrov, dnes zaraďovaný ako čiastkový príkrov do považského príkrovu - veľkého telesa hronika, dnes dezintegrovaného eróziou a treťohorným výzdvihom pohoria.

Výhľady

Vďaka nadmorskej výške a polohe umožňuje Strážov zaujímavé a ďaleké výhľady. Bralnatá vrcholová časť ponúka kruhovú panorámu na okolité vrchy a susedné pohoria. Pri vhodných podmienkach je možné zhliadnuť Malú Fatru, pohorie Vtáčnik či Považský Inovec, ojedinele však i Kysucké Beskydy, Babiu horu či Ostredok.[5]

Prístup

Referencie
  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 55.
  2. Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.