Gerlachov (okres Poprad)

Niečo o vzniku obce

Vznik obce sa datuje po mongolskom vpáde roku 1241, kedy podtatranskú oblasť pokrýval súvislý prales. Osídľovanie sa sústreďovalo okolo väčších riek, kde v tomto čase už nebolo takmer nijakých pozemkov, ktoré by nemali majiteľa. Pozornosť sa začala sústreďovať na neosídlené územie pod horami. Ako prvá sa v dokumentoch spomína osada Batizovce (roku 1286), v roku 1342 sa spomína aj osada Gerlachov. Presný rok vzniku obce Gerlachov je neznámy. Názov obce mohol byť odvodený od mena spišskosobotského Gerlacha, vtedajšieho pána v obci, alebo od vodcu kolonizátorov, ktorí sa sem neskôr prisťahovali. Spomína sa aj slovo "Geröl", čo bol názov pre hrubý štrk blízko potoka "Stará voda" - Stovoda, v okolí ktorého bola pôvodne obec založená. Názov "Gerölsdorf" (dedina na štrku) sa pod vplyvom slovenčiny zmenil a vznikol Gearlsdorf - slovenský Gerlachov.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1326. Založená bola zlatokopmi, preto sa v erbe objavujú kladivká. Je v ňom zobrazený aj Gerlachovský štít, pomenovaný podľa obce, najvyšší vrchol Vysokých Tatier i celých Karpát (2 655 m n. m.).

Gerlachov v povedomí Uhorska

V minulosti sa obec spomínala aj v knihe polyhistora Mateja Bela "Hungariae antiquae et novae prodromus" (Posol starého a nového Uhorska) z roku 1723 a to: "Malá dedinka Gerlachov, ktorej obyvatelia okrem roľníctva hotovením tatranského oleja (terpentín) sa zamestnávali, bola pred dvesto rokmi známa". Historicky známa bola aj udalosť, že posledný gerlachovský farár Samuel Augustini Abhortis výrobou tohto oleja tak vynikol, že aj v ďalekých krajinách bolo jeho meno známe. Okrem roľníctva a výroby oleja bola obec známa aj bielením plátna na ktoré sa tu dával vtedy veľký dôraz. Aj preto dosahovalo veľmi vysokú kvalitu. Z tohto plátna sa potom šili odevy a kroje pre ľudí v obci ale aj pre okolité dediny.

Kultúra a vzdelávanie

O kultúrny rozhľad a o vzdelanosť sa v minulosti starali učitelia. Z prvých záznamov uvedených v zápisnici kanonickej vizitácie z roku 1825 sa spomína meno prvého učiteľa Jozefa Kerschuta z Bielej (Turčiansky Martin), ktorý nielenže vyučoval od roku 1786, ale aj vykonával v obci bohoslužby ako farár. Obec ani po jeho odchode neostala bez učiteľa, najmä keď postavila školu. Len do roku 1961 mal Gerlachov okolo 26 nástupníkov. Učitelia sa nevenovali len vyučovaniu v škole, ale aj kultúrno-vzdelávacej práci. V obci sa hralo po prvýkrát divadlo roku 1926. Vtedy ešte nemali divadelníci kde vystupovať, lebo kultúrny dom sa postavil až v rok 1951. Javisko si stavali sami v triede obecnej školy. Vtedajší riaditeľ školy Ondrej Vargha nacvičil s mládežou hry: Už sme všetci v jednom vreci, Pani richtárka a iné. V roku 1935, na Majstrovstvách sveta v lyžovaní "FIS", divadelníci z Gerlachova zahrali hru Škriatok v Novom Smokovci, za čo im vtedajší "Park hotel" vyplatil dlžobu vo výške 600,-KČ a od toho roku začali divadelníci vystupovať s predstaveniami aj v odľahlejších tatranských osadách. Neskôr bol v obci založený aj spevácky krúžok.

Zvyšky ranogotického kostola z 13. storočia

Najstaršou stavbou v obci Gerlachov je starý katolícky kamenný kostol Povýšenia svätého Kríža. Z kostola, pôvodne zasväteného svätému Martinovi, ktorý pochádza z 13. storočia, zostala iba veža a zvon odliaty v roku 1525. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1700 ho mali postaviť templári z kláštora v neďalekej Štôle. Na rozdiel od väčšiny spišských chrámov nebol v neskoršom období zaklenutý a až do svojho zániku mal v lodi rovný drevený strop.

Počas reformácie prešiel do rúk evanjelikom, ktorí ho využívali až do roku 1710, kedy im ho odobrali. V prvej tretine 20. storočia bola stavba už v zlom stave, doskový strop úplne prehnitý. Veža kostola bola po 2. svetovej vojne v katastrofálnom stave a hrozilo jej, že sa rozpadne. Nakoniec sa našli ľudia aj prostriedky na záchranu tejto stavby.

Evanjelický kostol z roku 1800

Tento kostol sa datuje približne od roku 1800. Je to jediný zachovalý kostol v obci, ktorý je plne funkčný, v súčasnosti ho spravuje Evanjelická cirkev augsburského vyznania. Aj tento kostol si pamätá skazu a ničenie 2. svetovej vojny. Po jej skončení bol taktiež v dezolátnom stave a bolo nutné opraviť celú vonkajšiu krytinu. Kostol bol vynovený aj neskôr, kedy sa v ňom zaviedla elektrina a vynovil sa aj celý vnútorný priestor. Pri dvestoročnici sa obnovil oltár a dal sa namaľovať nový oltárny obraz. Od postavenia kostola boli dvakrát menené lavice a vykurovacie telesá, trikrát bol vymaľovaný zvnútra.

Dňa 17.7.2010 sa začalo s generálnou opravou interiéru kostola. Zrušil sa bočný chór. Kompletne sa vymenila elektroinštalácia aj so svietidlami, okrem lustrov. Urobili sa nové omietky na stenách, nová podlaha s podlahovým vykurovaním. Osadili sa nové lavice a obklad na chóre. Počas rekonštrukcie, ktorá trvala približne jeden rok sa Služby Božie konali v škole. Slávnostné Služby Božie po rekonštrukcii chrámu sa konali 26.6.2011.

Most po rekonštrukcii v roku 2019

Kamenný most

Kamenný most ponad Gerlachovský potok nachádzajúci sa v dolnej časti obce medzi Hlavnou a Mlynskou ulicou bol postavený najneskoršie v roku 1865. Most je nositeľom individuálnych hodnôt veku, urbanistickej hodnoty pôsobenia vo vidieckom prostredí a hodnoty dokumentu staviteľstva mostov v 2. polovici 19. storočia spolu s haťou situovanou nižšie pod mostom. Most je postavený z lomového kameňa spájaného maltou. Konštrukcia mosta je spevnená dvomi kovovými tiahlami, so zakrivením, ktoré sleduje oblúk klenby. Po vyše ročnom úsilí bol Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky dňa 15. decembra 2008 most vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V rokoch 2018-2019 prebehla jeho rekonštrukcia v hodnote priližne 37 000 €, spolufinancovaná zo zdrojov Európskej únie.[6]

Pomník padlým hrdinom SNP

Tento pomník bol postavený na konci 2. svetovej vojny, na počesť rodákov z Gerlachova, ktorí v tejto vojne padli pri oslobodzovaní vlasti spolu so sovietskymi vojskami a partizánmi. Vďační občania k úcte za ich utrpenie a odhodlanie im postavili v strede obce tento pomník z tatranskej žuly. Do mramorovej tabule sú vyryté mená všetkých tých rodákov, ktorí sa z bojov už domov nevrátili. Česť ich pamiatke!

Cintorín padlých vojakov na území obce

9. októbra 1944 sa v katastri obce stalo letecké nešťastie.[7] Lietadlo Lisunov Li-2, ktoré viezlo z Ľvova na letisko Tri Duby 24 ľudí (16 príslušníkov 2. česko-slovenskej paradesantnej brigády v ZSSR, 5 vojakov Červenej armády a 3 členov posádky) na pomoc Slovenskému národnému povstaniu, havarovalo na zadnej strane Gerlachovského štítu.[8] Lietadlo po strate orientácie v zlom počasí vystúpilo do výšky 2600 m.n.m. Napriek tomu, že pôvodne smerovalo z Ukrajiny smerom na západ, lietadlo nečakane zmenilo smer a narazilo do vrcholovej časti Zadného Gerlachu zo západnej strany.[8]

O havárii sa vzhľadom na vojnovú situáciu dlho nevedelo. Mŕtve telá a vrak lietadla boli objavené až o rok po udalosti - koncom roka 1945. Z poveternostných príčin nebolo možné telá transportovať z vrcholu nadol, postarali sa o to členovia horolezeckého oddielu IAMES za asistencie Vojenskej správy v Poprade a Horskej služby.[8] Obete boli čestne pochované na gerlachovskom cintoríne v lete 1946. Náhrobné kamene na cintoríne hovoria o hrdinstve a tragickej smrti týchto vojakov. Pamätná tabuľa tejto udalosti s textom „24 hrdinom SNP, ktorí zahynuli v októbri 1944 pri havárii lietadla na Zadnom Gerlachu“sa nachádza tiež na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese. Nehodu pripomína vrtuľa lietadla, ktorá je umiestnená pri tabuli.[8]

Gerlachovská izba

Chcete sa vrátiť do minulosti v dnešnej uponáhľanej dobe? Viete ako sa žilo bez internetu, mobilov, televízie a elektriny... Môžete si vyskúšať tkanie na krosnách, pozrieť ako sa „škrabú“ typické gerlachovské kraslice, obdivovať krásu veci vytvorených našimi starými rodičmi, alebo len na okamih môžete vypnúť….

V obci sa nachádza pošta, potraviny, hostinec, malé miestne múzeum nazývané Gerlachovská izba, v okolí sú kvalitné bežecké trate využívané v zime aj v lete, cyklistické chodníky. Existuje tu mnoho možností ubytovania na súkromí i v malých penziónoch, nad obcou pri ceste na Tatranskú Polianku, je situovaný hotel Hubert.

V obci je zriadená samospráva na čele so starostom a obecným zastupiteľstvom. Od roku 2014 stojí na čele obce Ján Hroboň. Počet obecných poslancov sa upravoval, v súčasnom volebnom období 2018-2022 je ich 7.[9]

Vzdialenosť od Tatranskej Polianky je 2,5 km, do Starého Smokovca 6 km. Do obce je možné dopraviť sa autobusom, autom, najbližšie železničné stanice sú: Tatranská Polianka, Svit 6 km a Poprad 12 km.

• Stránka obce
• http://www.ecavgerlachov.sk/
• www.apsida.sk - profil ranogotického kostola

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gerlachov.