Vyšné Kôprovské sedlo
Vyšné Kôprovské sedlo, staršie pomenovanie Vyšné Kôprové sedlo (poľ. Wyżnia Koprowa Przełęcz, nem. Oberes Koprova-joch, Koprovapass, maď. Koprovahágó) je široké sedlo v hlavnej osi Kriváňa, medzi masívom Kôprovského štítu (poľ. Koprowy Wierch) a Kôprovským chrbtom (poľ. Koprowe Czuby). Sedlo je najľahším priechodom z Mengusovskej doliny do Hlinskej doliny.[1]
| Vyšné Kôprovské sedlo | |||
| sedlo | |||
 Vyšné Kôprovské sedlo z Hincovej kotliny | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Spiš | ||
| Okres | Poprad | ||
| Pohorie | Vysoké Tatry | ||
| Povodie | Poprad | ||
| Nadmorská výška | 2 189 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°10′39″S 20°03′10″V | ||
| Najľahší výstup | po   | ||
 Poloha v rámci Slovenska  Poloha v rámci Slovenska
| |||
 Poloha v rámci Tatier Poloha v rámci Tatier
| |||
| Wikimedia Commons: Vyšné Kôprovské sedlo | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Prvé informácie
Najstaršie informácie o Kôprovskom sedle pochádzajú z augusta roku 1861 o výstupe poľských horolezcov Józefa Stolarczyka, Edwarda Homolacsa, Stanisława Homolacsa, Władysława Koziebrodzkeho, Ernsta Schauera, Stanisława Wodzickeho a horských vodcov Sameka, Krzeptowsceho, Macieja Sieczka, Jędrzeja Wala staršieho. Prvý zimný prechod sedla uskutočnili E. Baur a Alfred Martin 18. marca 1906. V roku 1886 do sedla postavili chodník.
Názov
Prvý pomenoval sedlo známy kaukazský horolezec Mór Déchy, keď naň vystúpil v roku 1874 z Kôprovej doliny, preto jeho názov odvodzoval od nej. Pomenovanie Kôprovské sedlo platilo pre celú depresiu medzi Kôprovským štítom a Kôprovskou vežou. Pre horolezeckú orientáciu si sedlo vyžiadalo pred prvou svetovou vojnou osobitné mená pre obidve priehlbiny. Vzniklo pomenovanie Nižné Kôprovské sedlo, ktoré bolo v minulosti hojnejšie navštevované a Vyšné Kôprovské sedlo. Vyvýšenina, ktorá je medzi nimi, dostala pomenovanie Kôprovský chrbát. V ročenke Uhorského karpatského spolku v roku 1876 je Kôprovské sedlo nazvané ako Diablovina alebo Pekelnitova. Pokiaľ ide o obsah mena je odvodené z názvu Kôprovej doliny, ktorú porastá kôprovníček bezobalný.[1]
Turistika
- Najľahšia trasa je z Popradského plesa (2:15 hod.) vedúca chodníkom najprv po
Referencie
- BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ANDRÁŠI, Július; ANDRÁŠI, Arno. Tatranské vrcholy, vysokohorský sprievodca. Bratislava : Šport, 1973. 77-025-7311-6.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wyżnia Koprowa Przełęcz na poľskej Wikipédii.
Externé odkazy
