Bradavica (vrch vo Vysokých Tatrách)

Nachádza sa na hrebeni medzi Východnou Vysokou a Slavkovským štítom, z ktorého od Bradavice vybieha na juh rázsocha Velických Granátov. Je najvyšším vrcholom tohto hrebeňa. Bradavica sa klenie nad tromi dolinami - Slavkovskou, Velickou a Veľkou Studenou. Má štyri vrcholy, oddelené Sedlom Bradavíc. V slovenčine nie sú označené. Najvyšší je severovýchodný.[1]

Vysvetľuje sa tvarom štítu. Poliaci majú pre Bradavicu odlišný názov Staroleśny Szczyt, ktorý je odvodený s poľského pomenovania Veľkej Studenej doliny. Názov vznikol okolo roku 1880.[2]

Prvovýstup vykonali 14. augusta 1892 Kazimierz Przerwa-Tetmajer, Tadeusz Boy-Żeleński, Klimek Bachleda a Jan Bachleda Tajber. Vystupovali na vrchol z Poľského hrebeňa. Najprv prekonali Východnú Vysokú, Kupolu a Westerovho štítu zostúpili na Zvodnú lávku pod vrcholmi Bradavice. Potom pokračovali lávkou a roklinou nad Veľkou Studenou dolinou do Sedla Bradavíc a z neho ne severovýchodný a východný vrchol. Prvý zimný výstup urobili 15. februára 1906 Ernst Dubke a Alfred Martin s vodcami Jánom Franzom a Jánom Breuerom.[2]

Na Bradavicu nevedú žiadne značené turistické cesty a kvôli tomu je prístupná len v sprievode horského vodcu. Na vrchol Bradavice vedie viacero výstupových trás od Sliezskeho domu.

• popod Rohatú vežu,
• cez Zvodnú lávku,
• hrebeňom z Východnej Vysokej a cez Zvodnú lávku.

Prevýšenie je 800 m. Stredná náročnosť popod Rohatú vežu. Trvanie 6 až 8 hodín.[3]

1. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
2. BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
3. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bradavica (vrch vo Vysokých Tatrách)