Jakub Buchholtz

Jakub Buchholtz alebo Jakob Buchholtz (* 29. december 1696, Kežmarok – † 14. máj 1758, Kežmarok) bol ihlársky majster v Kežmarku, samouk - mineralóg, hľadač pokladov, zberateľ prírodných zvláštností vo Vysokých Tatrách. Je syn Juraja Buchholtza (1643 – 1725) a jeho manželky Zuzany. Zhotovil prvú známu plastickú mapu Vysokých Tatier.

Jakub Buchholtz
tatranský mineralóg - amatér
Rod. menoJakob Buchholtz
Narodenie29. december 1696
Kežmarok, Slovensko
Úmrtie14. máj 1758 (59 rokov)
Kežmarok, Slovensko
Profesiaihlár
 Portál vedy o Zemi
 Biografický portál

Životopis

Vyučil sa v Bardejove a v pruskom Elbingu. Po tom, ako ho do Vysokých Tatier priviedol jeho starší brat Juraj, ktorému pomáhal sprevádzať študentské exkurzie, začal sa amatérsky zaoberať mineralógiou a prírodnými zvláštnosťami horstva.

V roku 1746 zostavil rozsiahlu zbierku niekoľko tisíc nerastov a daroval ju cisárskemu viedenskému dvoru. Zaujala cisára Františka I., ktorý do Vysokých Tatier vyslal v roku 1751 mineralogickú komisiu, aby preskúmala mineralogické ložiská tohto horstva a možnosť ťažby drahých kovov. Jakub Buchholtz bol presvedčený o rentabilite tatranského baníckeho podnikania. Svoju cestu podrobne opísal v publikácii Historischer Geslechts-bericht. Zúčastnili sa na nej dvaja dvorní matematici páni Nagel a Johann Ludwig de Baillon, páter Spoločnosti Ježišovej, profesor na košickej univerzite a prírodovedec Jozef Liesganig, správca kremnických kráľovských baní a hút Ernest Rez, inžinier poručík František Langer a štyria baníci. Do Kežmarku prišli 26. júla 1751. Okrem Vysokých Tatier navštívili okolité usadlosti, medzi inými aj šuňavský chotár.[1] Cesta komisie po prieskumoch pod Gerlachovským štítom a na iných miestach sa skončila fiaskom. Cisár bol však presvedčený o Buchholtzovom talente a poveril ho v roku 1746 mineralogickým prebádaním hôr v Sedmohradsku.

Jakub Buchholtz v roku 1746 zhotovil prvú známu plastickú mapu Vysokých Tatier, ktorú predal vacovskému biskupovi, grófovi Althanovi. Inú mapu, zhotovenú z pôvodných tatranských minerálov, daroval v roku 1752 viedenskému cisárskemu dvoru. Obsiahly popis Vysokých Tatier s bohatým zemepisným názvoslovím uverejnil v diele Beschreibung des wundervollen Karpatischen Schnee-gebirges v roku 1752, ktoré bolo uverejnené v roku 1783. (Ungarisches Magazin III, odtlačok, Kežmarok, 1904).

Cestu neúspešnej cisárskej mineralogickej komisie vo Vysokých Tatrách opísal v článku Reise auf die Karpathischen Gebirge (Ungarisches Magazin IV, 1787, odtlačok, Kežmarok, 1905). Buchholtzov denník je uložený v Národnom múzeu v Budapešti.[2]

Referencie
  1. KOLLÁROVÁ, Zuzana a kolektív. Šuňava 1298  –  2001. Šuňava : Obecný úrad v Šuňave, 2001. 271 s. ISBN 80-968536-5-1.
  2. BOHUŠ, Ivan. Kto bol kto vo Vysokých Tatrách. Vysoké Tatry, 1970, roč. IX., čís. 3, s. 29.

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.