Kysucká vrchovina

Hraničí na severe s Oravskými a Kysuckými Beskydmi, na severozápade krátkym úsekom s Turzovskou vrchovinou a na západe s pohorím Javorníky. Na juhu územie klesá do Žilinskej kotliny a nasleduje pásmo hôr v poradí Malá Fatra, Oravská vrchovina, Oravská Magura a Podbeskydská vrchovina.[1]

Kysucká vrchovina je rozľahlý vrchovinný masív, kde sa striedajú kopce s hlbokými údoliami. Nadmorská výška dosahuje maximum vrchom Pupov (1 096 m n. m.) pri Terchovej, turisticky významné sú aj Ľadonhora (999 m n. m.) a Straník (769 m n. m.). Oblasť Kysuckej vrchoviny je viac než z polovice zarastená prevažne ihličnatými lesmi, z listnatých porastov je vo väčšej miere zastúpený iba buk.

Hlavným vodným tokom tejto oblasti je rieka Kysuca a jej ľavostranné prítoky s dominantnou Bystricou, v juhovýchodnej časti je to Varínka. Podnebie radí Kysuckú vrchovinu medzi chladné oblasti s priemernými teplotami v zimnom období -3 až -7 °C, v letných mesiacoch 12 až 16 °C, počet dní so snehovou pokrývkou je 120 – 160 a počet letných dní 10 – 30.^{[chýba zdroj]}

V tejto oblasti sa nachádzajú početné druhy chránených rastlín, živočíchov aj prírodných útvarov a nálezísk. Aj preto viac ako polovica rozlohy územia patrí do Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Tá bola vyhlásená v roku 1984 a má celkovú rozlohu 655 km². Jej súčasťou sú početné prírodné rezervácie a chránené prírodné výtvory, medzi ktoré patrí napríklad Kysucká brána, Veľké Ostré či Ľadonhora.[2]

• Kysucká vrchovina na OpenStreetMap

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kysucká vrchovina

Panoráma pohoria z juhu