Veľký Rozsutec

Veľký Rozsutec (1 609,7 m n. m.[1]) je výrazný vrch Malej Fatry. Nachádza sa v Krivánskej časti pohoria v jej hlavnom hrebeni, približne 5 km východne od Terchovej.[2] Je považovaný za jeden z najkrajších vrchov na Slovensku.[3]

Veľký Rozsutec
vrch
Veľký Rozsutec, pohľad spod Poludňového grúňa
Štát Slovensko
Región Žilinský
Okresy Žilina, Dolný Kubín
Obce Terchová, Párnica
Časť Rozsutce
Pohorie Malá Fatra
Podcelok Krivánska Fatra
Povodia Váh, Orava
Nadmorská výška 1 609,7 m n. m.
Súradnice 49°13′54″S 19°05′55″V
Geologické zloženie vápenec
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
hronikum, fatrikum
Najľahší výstup po značke zo Štefanovej cez Medziholie
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Veľký Rozsutec
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Poloha

Rázovitý vrch sa nachádza na severnom okraji pohoria, v geomorfologickom podcelku Krivánska Fatra a jej atraktívnej časti Rozsutce.[4] Vrch leží v Žilinskom kraji, na rozhraní okresov Žilina a Dolný Kubín a zasahuje na katastrálne územia obcí Terchová a Párnica[5], okrajovo severným úbočím aj Zázrivá. Najbližší vrchol v hlavnom hrebeni je južne ležiaci Stoh (1 607 m n. m.), západným susedom sú Boboty (1 085 m n. m.), severným Malý Rozsutec (1 344 m n. m.) a juhovýchodným Osnica (1 363 m n. m.).[2]

Opis

Veľký Rozsutec je výrazná skalnato-lúčnatá dominanta severnej časti hlavného hrebeňa Krivánskej časti Malej Fatry. Vďaka polohe, nadmorskej výške a skalnatému vrcholu je vrch výborný vyhliadkový bod. Len nepatrne nižší Stoh je oddelený výrazným sedlom Medziholie, severne susediaci Malý Rozsutec oddeľuje sedlo Medzirozsutce. Západnú časť masívu odvodňuje Stohový potok a jeho prítoky do Varínky a Váhu, východné potok Biela cez Zázrivku do Oravy.[2]

Veľký Rozsutec sa stal symbolom pohoria a nachádza sa v logu Národného parku Malá Fatra. V minulosti sa tradovalo, že v okolí vrcholu sa nachádza zlato, rovnako živá bola legenda o ukrytom Jánošíkovom poklade.[6] V sedle Medziholie bola v minulosti horská chata pod Rozsutcom, v ktorej blízkosti sa nachádzal lyžiarsky vlek. 17. januára 1985 však na následky technickej poruchy vyhorela. Nová chata nebola postavená a dnes na tomto mieste vidno ostatky základov.[7]

Počas merania pomocou systému GNSS (Globálny navigačný satelitný systém) a metódy RTK bola v roku 2017 zistená nadmorská výška vrcholu 1 609,78 m n. m.[8]

Geológia

Je to charakteristický rozorvaný skalnatý vrch v severnej časti hlavného hrebeňa Krivánskej Malej Fatry. Typický dolomitový reliéf pozostáva z najrozmanitejších skalných foriem. Na jeho úpätí vznikajú sutinové kužele. Rozsutec svojou formou a výškou dominuje celému okoliu, najmä jeho 160 metrov vysoká západná stena. Vrch vznikol nasunutím chočského príkrovu na mäkšie vrstvy krížňanského príkrovu. Eróziou vznikol dnešný vrchol a skalné mestá v jeho okolí, ktoré sú najväčšie svojho druhu na Slovensku[3].

Výhľady

Poloha výrazného vrchu na severovýchodnom okraji Krivánskej Fatry a jeho značná nadmorská výška ho predurčujú za obľúbený cieľ turistov. Ponúka ďaleký rozhľad na všetky smery, okrem juhozápadu, kde dominuje hlavný hrebeň s vyššími malofatranskými vrchmi. Mimo susedných pohorí je pri vhodných podmienkach pozorovateľný Vtáčnik, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Tatry, Oravské, Kysucké a Moravsko-sliezske Beskydy, Oravská Magura, Skorušinské i Chočské vrchy či Javorníky, Súľovské vrchy a Kysuckú vrchovinu. Lúčanská Fatra je celá v zákryte a nie je tak viditeľná.[9]

Ochrana prírody

Celá oblasť je súčasťou Národného parku Malá Fatra, veľkú časť masívu zaberá NPR Rozsutec.[2] Lokalita vyniká svojráznosťou a bohatstvom rastlinnej pokrývky a patrí k najbohatším botanickým lokalitám na Slovensku. Veľký Rozsutec sa do povedomia dostal v roku 1862, keď o ňom vo viedenskom časopise publikoval článok MUDr. Karol Brančík. Vyskytujú sa tu viaceré slovenské endemity.

Turistika

Je výborným vyhliadkovým bodom so širokým kruhovým výhľadom. Susedí s vrchmi Malý Rozsutec (1 343,5 m n. m.) a Stoh (1 607,4 m n. m.), s ktorými ho spája hlavná hrebeňovka. Červeno značkovaný turistický chodník v úseku Medziholie – Veľký Rozsutec – Medzirozsutce je však z dôvodu ochrany prírody sezónne uzavretý v období od 1. marca do 15. júna[10].

Prístup

Galéria
  • Pohľad na vrch z Grúňa
  • Turistický chodník na vrchole
  • Výstup na vrchol zo sedla Medziholie
  • Vrchol v zime, v pozadí Stoh
  • Veľký Rozsutec Malá Fatra

Referencie
  1. Malá Fatra - Vrátna, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-09-04]. Dostupné online.
  3. MUNTÁG, Stanislav a kol.. Najkrajšie vrchy - Prírodné krásy Slovenska. [s.l.] : Dajama, 2007. ISBN 978-80-89226-31-3. S. 128.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-09-04]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-09-04]. Dostupné online.
  6. GARGULÁK, Jozef; KRIŽO, Vladimír a kol.. Malá Fatra. Turistický sprievodca ČSSR. 2. vyd. vyd. Bratislava : Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, 1984.
  7. TOMIS, Boro. hiking.sk, 29.02.08, [cit. 2011-12-01]. Dostupné online.
  8. Výskum a ochrana Malej Fatry [online]. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody SR, 2017, [cit. 2020-10-11]. Dostupné online.
  9. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-09-04]. Dostupné online.
  10. Uzávery turistických chodníkov [online]. Varín : Správa Národného parku Malá Fatra, 31. 8. 2012. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.