Spišská Magura

Susedí z juhu s Podtatranskou brázdou, Tatrami a Podtatranskou kotlinou, z východu s Levočskými vrchmi a Spišsko-šarišským medzihorím a na severe s Pieninami. Západnú a časť severnej hranice tvorí štátna hranica s Poľskom.

Spišská Magura sa delí na dva geomorfologické podcelky: Repisko na juhozápade a Veterný vrch na severe. Celok má tiež 3 časti: v Repisku je to Osturnianska brázda, v podcelku Veterný vrch potom Staroveská kotlina a Ružbašské predhorie.[1] Hranica medzi podcelkami vedie údolím Rieky a cez Magurské sedlo. Najvyšším vrchom pohoria je Repisko (1 259 m n. m.) v juhozápadnej okrajovej časti pohoria.

Hlavný hrebeň podcelku Repisko vedie po línii Repisko – Magurka – Bukovina – Smrečiny – Spádik – Magurské sedlo – Javor – Toporecké sedlo, kde nadväzuje na hlavný hrebeň podcelku Veterný vrch – Kameniarka – Riňava – Veterný vrch (najvyšší vrch rovnomenného podcelku, 1 101,2 m n. m.).

Pohorie je rozdelené na viaceré rázsochy údoliami potokov a riečok: Frankovský potok, Rieka, Jordanec, Lesniansky potok, Toporský potok, Šoltýsa a ďalšie. Údolie Dunajca na severe je hranicou s Pieninami, toky Javorinky a Bielej od Tatier a v údolí Popradu, v tzv. Ružbašskej bráne sa stýka s pohorím Levočské vrchy.

V časti Osturnianska brázda a na priľahlých svahoch Spišskej Magury sa zachovali viaceré jazierka zosuvného charakteru. Napr. Malé jazero, Veľké jazero, Ksenino jazierko, Osturnianske jazero.[2] V podcelku Repisko sa zachovalo Jezerské jazero tiež zosuvného charakteru. Na styku pohoria s kotlinami vyvierajú minerálne pramene (Vyšné Ružbachy, Toporec).

• Zoznam vrcholov v Spišskej Magure

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spišská Magura