Ondavská vrchovina

Rozprestiera sa v severnej časti východného Slovenska, od Východoslovenskej nížiny po hlavný hrebeň Karpát na poľsko–slovenskej hranici. Jej nadmorská výška sa smerom od severu k juhu postupne znižuje a v južnej časti Ondavskej vrchoviny sa pohybuje okolo 200 m n. m.

Na východe ju vymedzuje Laborecká vrchovina, z juhu Beskydské predhorie a na západe pohorie Čergov. Na severozápade nadväzuje Ľubovnianska vrchovina a v severnej časti pohorie Busov.[1]

Ondavská vrchovina sa nedelí na podcelky, no má 6 geomorfologických časti:[1]

• Raslavická brázda
• Kurimská brázda
• Stropkovská brázda
• Mirošovská brázda
• Zborovská kotlina
• Ohradzianska kotlina

Najvyššími vrchmi sú:

• Smilniansky vrch (750 m n. m.)
• Filipovský vrch (705 m n. m.)
• Kačalová (676 m n. m.)
• Čierna hora (667 m n. m.)
• Makovica (659 m n. m.)
• Baňa (526 m n. m.)[2]

Na Ondavskej vrchovine sa striedajú malebné lesy s horskými lúkami, pastvinami a poľnohospodárskou pôdou. Lesy zaberajú väčšiu časť územia a sú zmiešané. Z listnatých stromov sa najviac vyskytuje buk lesný, v menšej miere breza, javor, dub a hrab, z ihličnanov je to smrek.

Ondavskú vrchovinu odvodňujú dva hlavné vodné toky – rieky Ondava a Topľa s početnými menšími i väčšími prítokmi. Rieka Ondava zásobuje svojou vodou vodnú nádrž Veľká Domaša.

Prevažná časť Ondavskej vrchoviny patrí klimaticky medzi mierne teplé oblasti so zimnými priemernými teplotami −2 až −5 °C a letnými teplotami 16 až 18 °C. Počet dní sa snehovou pokrývkou sa pohybuje medzi 60 až 80, počet letných dní medzi 30 až 50. Výnimkou sú len miesta v najsevernejšej časti, kde je podnebie o niečo chladnejšie a naopak na juhu je zase o málo teplejšie.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ondavská vrchovina