Tichá dolina (národná prírodná rezervácia)

Tichá dolina je národná prírodná rezervácia, bola vyhlásená Vyhláškou Slovenskej komisie pre životné prostredie č. 166/1991 Z. z., zo dňa 15. januára 1991. Je to ochranársky jedna z najvýznamnejších oblastí Tatier. Ukážka príkrovovej stavby Tatier, prvé paleontologické nálezy suchozemskej mezozoickej fauny a flóry na Slovensku, vysokohorský kras, pramenisková oblasť Belej, reprezentatívne povodie UNESCO. Mimoriadne vzácna flóra - mnoho endemitov a reliktov.[1]

Tichá dolina
národná prírodná rezervácia
Štát	Slovensko
Región	Prešovský, Žilinský
Okres	Poprad, Liptovský Mikuláš
Obec	Vysoké Tatry, Pribylina
Pohorie	Vysoké Tatry
Súradnice	49°11′57″S 19°55′19″V
Rozloha	59,6664 km² (5 967 ha)
Vznik	1991
Správa	ŠOP - S-TANAP
Kód	759
Poloha v rámci Slovenska Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Tichá dolina
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Oblasť Tichej doliny patrí v rámci celého TANAPu k najzachovalejším oblastiam. Už od roku 1954 bola oblasť zaradená do prísnej rezervácie Podbanské. Prales sa tu zachoval na 6 miestach (pralesové lokality – Žerucha, Hlinská dolina – 2 polygóny, Tichá dolina a dva pralesové zvyšky) na celkovej výmere 221 ha. Porasty pralesovitého charakteru sa nachádzajú na pravej strane Tichej doliny severozápadne od kóty Žerucha (1 381,2 m n. m.), v oblasti Hinskej doliny a Hrebeňa Hlina, Javorovej doliny v závere Tomanovskej doliny a v Kamennej Tichej.

Z biotopov dominujú smrekové lesy čučoriedkové, v niektorých častiach sa zachovali smrekovcovo-limbové lesy. Lesy majú všetky znaky pralesa, vrátane množstva odumretého dreva vo vyšších stupňoch rozkladu a prítomnosti stromov blízko fyzického veku. V súčasnosti je vývoj porastov na pomerne veľkých plochách dynamický v dôsledku prirodzených disturbancií (vietor, podkôrny hmyz). Tak ako v iných tatranských pralesoch aj tu dominuje smrek, miestami je hojnejšia ešte limba, ojedinele smrekovec. V posledných desaťročiach sa výraznejšie uplatňuje na viacerých miestach po disturbanciách aj jarabina. V pralesových lokalitách boli identifikované dva typy smrekových lesov - smrekové lesy čučoriedkové a smrekovcovo-limbové lesy. Prales je aj so širokým okolím súčasťou územia európskeho významu SKUEV0307 Tatry a Tatranského národného parku.

Celá lokalita s výmerou 221 ha patrí do Národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina. Rezervácia bola vyhlásená v roku 1991 na výmere 5 966,69 ha. Zasahuje do Žilinského a Prešovského kraja, do okresov Liptovský Mikuláš a Poprad, a obcí Pribylina a Vysoké Tatry.

Územie rezervácie je domovom viacerých vzácnych druhov flóry a významnou lokalitou karpatskej fauny. Znaky po ľudskej činnosti z posledných desaťročí sú len ojedinelé (napr. spiľovanie stromov a ich ponechanie na mieste), v dávnejšej minulosti možno predpokladať ovplyvnenie ťažbou (pomiestna selektívna ťažba limby) a pastvou, dnes už však známky po pasení nie sú v lokalite pralesa viditeľné.[2]

Zaujímavý je horný úsek doliny - ohyb terénu tu spôsobuje, že turisti strácajú kontakt s Liptovskou kotlinou a ocitajú sa akoby na dne sopečného krátera. Geologickou zvláštnosťou Tichej doliny je nález odtlačkov stôp veľkého trojprstého tvora z obdobia Pratatier. Stopy, ktoré sa javili ako preliačiny, objavili v roku 1995 dvaja slovenskí geológovia na vrstve druhohornej horniny. Odborníci na pravekú faunu museli riešiť záhadu - napokon sa zistilo, že ide o stopy dinosaura zachované na povrchu pieskovcovej vrstvy, ktorá bola pred asi 195 miliónmi rokov mäkkým bahnom. Geológovia predpokladajú, že v tom čase budúce Tatry prežívali "pôrodné kŕče" alpínskeho vrásnenia - oblasť dnešnej Tichej doliny bola vtedy v druhohorách rozpálenou pustatinou s tropickou vegetáciou prasličiek a papradí. Piesčité bahno časom vyschlo a stuhlo, neskôr skamenelo na pieskovec. Súčasná podoba Tatier sa začala črtať v období mladších treťohôr asi pred 15 a 20 miliónmi rokov. Pred prípadnou návštevou Tatier nezaškodí pripomenúť, že opatrnosti nikdy nie je dosť, hoci v zime je Tichá dolina nebezpečnejšia - číha tu na ľudí biela smrť. Nikde v Tatrách totiž nepadá toľko lavín ako práve v tomto tichu, ktoré v praveku pripomínalo severnú Afriku.[3]