Strážovské vrchy

Strážovské vrchy sú geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti na rozhraní západného a stredného Slovenska. Veľkú časť patrí do CHKO Strážovské vrchy so vzácnou flórou a faunou. Najvyšší vrch pohoria je Strážov s výškou 1 213 m n. m.

Strážovské vrchy
pohorie
geomorfologický celok
Pohľad na pohorie z Vtáčnika
Štát Slovensko
Regióny Trenčiansky, Žilinský
Okresy Trenčín, Ilava, Bánovce nad Bebravou, Púchov, Prievidza, Žilina
Nadradená
jednotka		 Fatransko-tatranská oblasť
Susedné
jednotky		 Považské podolie
Považský Inovec
Podunajská pahorkatina
Hornonitrianska kotlina
Malá Fatra
Žilinská kotlina
Súľovské vrchy
Podradené
jednotky		 Malá Magura
Nitrické vrchy
Trenčianska vrchovina
Zliechovská hornatina
Mestá Trenčín, Nová Dubnica
Súradnice 48°56′S 18°26′V
Najvyšší bod Strážov
 - výška 1 213 m n. m.
Dĺžka 48 km, S – J
Šírka 15 – 30 km, V – Z
Rozloha 900 km² (90 000 ha)
Geologické zloženie tatrikum, fatrikum, hronikum
Poloha Strážovských vrchov v rámci Vnútorných Západných Karpát
Poloha Strážovských vrchov v rámci Vnútorných Západných Karpát
Wikimedia Commons: Strážovské vrchy
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Strážovské vrchy sa nachádzajú medzi mestami: Trenčín, Dubnica nad Váhom, Ilava a Bojnice.

Geomorfologické členenie

Z hľadiska geomorfológie tvoria Strážovské vrchy 4 geomorfologické podcelky[1] a 22 častí:[2]:

Vymedzenie

Pohorie susedí na severozápade a západe s Považským podolím, na juhozápade s Považským Inovcom a juhu s Podunajskou pahorkatinou. Juhovýchodným smerom leží Hornonitrianska kotlina, východným Malá Fatra, severne krajina klesá do Žilinskej kotliny a na krátkom úseku Strážovské vrchy susedia so Súľovskými vrchmi.[2]

Geológia

Strážovské vrchy sú geologicky súčasťou pásma jadrových pohorí v pásme Centrálnych Západných Karpát. Strážovské vrchy sú miocénnou hrasťovou štruktúrou, ktorá porušuje staršiu príkrovovú stavbu. Ako jadrové pohorie sú zaujímavé aj pre existenciu dvoch kryštalinických masívov: Malej Magury a Suchého vrchu.

Najväčšia časť pohoria je vytvorená príkrovovo-vrásovými komplexmi druhohorných hornín rôzne odolnými voči erózii. V mäkkých horninách sa vytvorili erozné brázdy a kotliny (Čičmianska, Zliechovská, Porubská, Butkovská a Slatinská brázda) s pahorkovitým reliéfom. Odolnejšie vápence a dolomity vytvorili miestami celé horské skupiny (Basky, Rokoš, Holazne, Vápeč).

Najstaršie horninové celky prestavujú kryštalické horniny tatrika masívu Suchého a Malej Magury. Sú to hlavne ruly, migmatity a granitoidy. Obalová tatrická malomagurská jednotka má hlbokovodný charakter (tzv. šiprúnsky alebo fatranský typ)[3]. Tvorí ju typický centrálnokarpatský triasový sled, s vápencami, dolomitmi a bridlicami v nadložných jurských uloženinách sa prejavuje prudké spodnojurské prehĺbenie (bridlice, rádiolarity, neskôr sliene a vápence s rohovcami). Sedimentárny záznam sa končí v albe piesčitými turbiditmi. Fatrikum v pohorí zastupuje klasická zliechovská a plytkovodná belianska jednotka. Prítomné sú i prechodné vývoje označované ako pásmo Kremelín[4]. Hronikum tvorí v Strážovských vrchoch niekoľko čiastkových jednotiek. Príkrov Homôlky (staršie príkrov Rohatej skaly) je tvorený bazénovou bielovážskou jednotkou, zatiaľ čo strážovský príkrov (súčasť považského príkrovu) tvoria horniny mojtínsko-harmaneckej karbonátovej platformy. Prechodným celkom je príkrov Ostrej Malenice, ktorý ma spočiatku znaky bazénového prostredia, no neskôr prechádza do plytkovodných fácií karbonátovej plošiny.

Pohorie je bohaté na termálne vody: Trenčianske Teplice, Bojnice, Rajecké Teplice, ale i krasové útvary.

Ochrana územia
Strážovské vrchy – vrch Holazne (901 m n. m.), v údolí obec Horná Poruba (Ilavský okres).
Pohľad na západnú časť Strážovských vrchov, masív Ostrého vrchu v Trenčianskej vrchovine.
Malá Magura od Nedožier
Javorinka pri Čičmanoch

Územie CHKO Strážovské vrchy je navrhované ako územie európskeho významu z dôvodu ochrany biotopov. Predovšetkým kyslomilné bukové lesy, daplínske travinnobylinné porasty a suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží, vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa, nížinné a podhorské kosné lúky, penovcové prameniská, slatiny s vysokým obsahom báz, nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolinného stupňa, alpínske a subalpínske vápnomilné travinnobylinné porasty, nesprístupnené jaskynné útvary, pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi, bukové a jedľové kvetnaté lesy, javorovo-bukové horské lesy, vápnomilné bukové lesy, lipovo-javorové sutinové lesy, teplomilné panónske dubové lesy, reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy, lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy, porasty borievky obyčajnej, karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou.

Z rastlinnej a živočíšnej ríše patria k druhom s európskym významom tieto:

Približne s polovicou územia CHKO Strážovské vrchy sa prekrýva aj navrhované územie európskeho významu Chránené vtáčie územie Strážovské vrchy.

Turizmus

Strážovské vrchy oplývajú širokými možnosťami na turistiku. Sieť značených chodníkov spája okrajové časti pohoria s lokalitami v centre, či už ide o prírodné alebo kultúrno-historické zaujímavosti. Centrom pohoria vedie červeno značená Cesta hrdinov SNP (Trenčianske Teplice – Strážov – Fačkovské sedlo), v trase ktorej vedie Medzinárodná diaľková turistická trasa E8 i Medzinárodná Mariánska turistická trasa. Z pozoruhodností treba spomenúť rázovitú obec Čičmany, kúpeľné mestečko Trenčianske Teplice alebo hrady v Trenčíne, Košeci alebo Uhrovci.[5]

Referencie
  1. Mazúr, E., Lukniš, M. 1986, Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
  3. Maheľ, M., 1986, Geologická stavba Československých Karpát. Paleoalpínske jednotky 1. Veda, Bratislava, s. 503
  4. Maheľ, M., 1982, Vysvetlivky ku geologickej mape Strážovských vrchov. 1 : 50 000. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 89 s.
  5. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-23].

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Panoráma
Panoráma Nitrických vrchov


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.