Anton Döller

Anton Döller - "Döller de Poprádvölgy" (* 5. január 1831, Winica, Poľsko – † 29. september 1912, Kežmarok, Slovensko) bol dôstojník rakúskej armády. Venoval sa národohospodárskej a kultúrnej práci. V hodnosti majora bol pobočníkom arcikniežaťa Jozefa.

Anton Döller
dôstojník rakúskej armády
Narodenie	5. január 1831 Winica, Poľsko
Úmrtie	29. september 1912 (81 rokov) Kežmarok, Slovensko
Národnosť	nemecká
Profesia	dôstojník
Odkazy
Commons	Anton Döller
Biografický portál

Od roku 1867, keď bol penzionovaný, žil v Kežmarku. Propagoval industrializáciu severného Spiša budovanie verejných komunikácií. V roku 1873 bol spoluzakladateľom Uhorského karpatského spolku. Bol jeho dlhoročným funkcionárom. Spolku predsedal v rokoch 1831 – 1912. Bol pri zakladaní Tatranského múzea. Spolu s Mórom Déchym a Jánom Stillom uskutočnili prvovýstup Velickou próbou na Gerlachovský štít.

Mal veľké zásluhy na rozvoji tatranskej turistiky. Bol členom Poľského tovarišstva tatranského. Nemci a Maďari nazývali JV vrchol Malého Soliska Döllerovym štítom (Döllerspitze, Dőllercsúcs), Furkotské Solisko Döllerovou vežou (Döllerturm, Döllertorony) a Okrúhle pleso Döllerovým plesom (Döllersee, Döllertó). Döller uverejnil v regionálnej tlači stovky článkov o Vysokých Tatrách, propagoval ich krásy navrhoval mnohé vylepšenia dotýkajúce sa turistiky a novej výstavby. Bol iniciátorom myšlienky vytvorenia malých knižníc v šiestich tatranských chatách. Zaslúžil sa o vznik odbornej tkáčskej školy v Kežmarku, prvej svojho druhu v Uhorsku. Angažoval sa v dobročinných organizáciách.

13. júna 1887 bol Anton Döller povýšený do šľachtického stavu s prídomkom "de Poprádvölgy". Jeho potomkovia dodnes žijú v Maďarsku, kde sa vysťahovali na začiatku 20. storočia.[1][2]