Stolica (vrch)

Stolica (1 476,4 m n. m.[1]) je najvyšší vrch Stolických vrchov aj celého Slovenského rudohoria. Na severných svahoch pramení rieka Slaná.[2]

Stolica
vrch
Štát Slovensko
Regióny Banskobystrický, Košický kraj
Okresy Revúca, Rožňava
Obce Muránska Zdychava, Čierna Lehota, Rejdová
Pohorie Stolické vrchy
Podcelok Stolica
Povodie Slaná
Nadmorská výška 1 476,4 m n. m.
Súradnice 48°46′25″S 20°12′25″V
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po značke z Muránskej Huty cez sedlo Javorinka
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Stolica
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Poloha

Nachádza sa vo východnej časti Stolických vrchov, v geomorfologickom podcelku Stolica.[3] Vrchom vedie hranica Banskobystrického a Košického kraja, ako aj okresov Revúca a Rožňava. Mohutný masív zasahuje do katastrálneho územia obcí Muránska Zdychava, Čierna Lehota a Rejdová.[4] Masív Stolice sa nachádza južne od hlavného hrebeňa, s ktorým ho na severe spája Slanské sedlo (1 234 m n. m.), južné svahy končia sedlom Harová (1 362 m n. m.), kde nadväzuje chrbát Lehotskej hole (1 397,4 m n. m.). Vrcholom vedie východná hranica ochranného pásma Národného parku Muránska planina.[2]

Opis

Na vrchole Stolice končí Rudná magistrála a okolitými sedlami naň vedú viaceré trasy. Susednými vrchmi sú severne situovaný, Slanským sedlom oddelený Kyprov (1 391 m n. m.), juhovýchodne ležiaci Grúň (1 197 m n. m.) a juhozápadne ležiaca Lehotská hoľa (1 397,4 m n. m.). Na severných svahoch pramení rieka Slaná, odvodňujúca severné a východné svahy, vody z južne položených častí tečú Lehotským potokom do riečky Štítnik a západnú časť odvodňuje Zdychava, ktorá je prítokom Muráňa.[2]

Výhľady

Vrcholové partie Stolice sú sčasti porastené lesom, čo obmedzuje možnosť výhľadov. Tie sú možné len z menších lúk, najmä na južných svahoch masívu. Značná nadmorská výška i napriek tomu ponúka ďaleké výhľady, jedinečný je však najmä výhľad na neďalekú Kráľovu hoľu (1 946 m n. m.). Pozorovať je možné mnohé vrchy pohoria, no dobre pozorovateľná je celá kráľovohoľská časť nízkotatranského hrebeňa a pri vhodných podmienkach i Vysoké Tatry.[5]

Prístup

Na vrchol vedú značkované chodníky:

Referencie
  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 62.
  2. Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-06-27]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-06-27]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-06-27]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-06-27]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.