Veľká Fatra

Veľká Fatra je krajinný celok geomorfologickej Fatransko-tatranskej oblasti.

Veľká Fatra
pohorie
Masív Krížnej
Štát Slovensko
Regióny Žilinský, Banskobystrický
Okresy Martin, Turčianske Teplice, Dolný Kubín, Ružomberok, Banská Bystrica
Nadradená
jednotka		 Fatransko-tatranská oblasť
Susedné
jednotky		 Malá Fatra, Turčianska kotlina, Kremnické vrchy, Starohorské vrchy, Nízke Tatry, Chočské vrchy, Podtatranská kotlina, Oravská vrchovina
Podradené
jednotky		 Hôľna Fatra, Bralná Fatra, Šípska Fatra, Zvolen, Revúcke podolie, Lysec, Šiprúň
Rieky Váh, Hron
Súradnice 48°59′S 19°05′V
Najvyšší bod Ostredok [1]
 - výška 1 596 m n. m.
Rozloha 784 km² (78 400 ha)
Poloha Veľkej Fatry na Slovensku
Poloha Veľkej Fatry na Slovensku
Poloha Veľkej Fatry na Slovensku
Poloha Veľkej Fatry v Žilinskom kraji
Poloha Veľkej Fatry v Žilinskom kraji
Poloha Veľkej Fatry v Žilinskom kraji
Wikimedia Commons: Veľká Fatra
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Patrí medzi najrozsiahlejšie jadrové pohoria Slovenska, kde sa zachovalo mnohotvárne a málo narušené prírodné prostredie. Žulové jadro vystupuje na povrch len v oblasti Smrekovice a Ľubochnianskej doliny. Ostatnú časť územia budujú najmä usadené horniny druhohôr.

Vymedzenie

Zo severu ohraničujú Veľkú Fatru Oravská vrchovina a Malá Fatra, na západe rozsiahla Turčianska kotlina a južným smerom plynulo nadväzujú Kremnické a Starohorské vrchy. Na celom južnom úseku je skutočná hranica vedená trochu komplikovane a prihliada na geologickú stavbu; preto je vymedzenie údoliami len orientačné. Východným smerom sú Revúckou a Korytnickou dolinou oddelené Nízke Tatry a Podtatranská kotlina (podcelok Liptovská kotlina), údolie Likavky oddeľuje Chočské vrchy.[2]

Geomorfologické členenie

Pohorie sa člení na 7 podcelkov:[2]

Najvyšší vrch

Najvyšším vrchom je Ostredok s výškou 1 595,58 m n. m. (zaokrúhlene 1 596 m n. m.).[1]

Do roku 2016 bola ako výška uvádzaná hodnota 1 592 m n. m.[3] V roku 2016 Názvoslovná komisia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky prerokovala zmenu názvu, polohy aj výšky Ostredku. Názov Ostredok zostal pre najvyšší bod masívu ponechaný, bola tak však pomenovaná južnejšie položená nová kóta. Nadmorskú výšku nižšej z kót úrad spresnil na 1 592,54 m n. m. (zaokrúhlene 1 593 m n. m.) a výšku vyššej z kót upresnil na 1 595,58 m n. m. (zaokrúhlene 1 596 m n. m.).[1]

Názov Pustolovčia bol určený ako štandardný názov pre lúku na úbočí Ostredku.[1] Nižšia z kót, ktorá bola v minulosti pomenovaná Ostredok, bola na turistickej mape internetového portálu HIKING.SK označená názvom Ostredok - rázcestie.[4]

Ochrana prírody

V roku 1971 bolo územie Veľkej Fatry vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť (CHKO) na rozlohe 60 610 ha. Nariadením vlády č. 140 zo 6. marca 2002 bola CHKO Veľká Fatra s účinnosťou od 1. apríla 2002 prekategorizovaná na Národný park Veľká Fatra.

Na území národného parku je zriadených viac maloplošných chránených území. Z nich je najstaršie Národná prírodná rezervácia Harmanecká tisina (1949), zriadená hlavne na ochranu treťohorného reliktu tisu obyčajného, ktorý dnes dosahuje na území NP Veľká Fatra najmasovejší výskyt v rámci strednej Európy.

Turizmus

Veľká Fatra patrí medzi obľúbené ciele turistov. Medzi najvýznamnejšie centrá turistiky patria Donovaly s Novou hoľou, Malinô Brdo, Vlkolínec, Gaderská dolina, Turecká, lokálne aj Harmanecká jaskyňa s okolím, Kráľova Studňa a Smrekovica.

Východnými turistickými lokalitami sú najmä obce s dlhými dolinami na turčianskej strane pohoria (Blatnická, Gaderská, Belianska, Necpalská, Sklabinská dolina a i.), Harmanecká a Ľubochnianska dolina, Donovaly, Liptovské Revúce, Ružomberok, Podsuchá a sedlo Malý Šturec.

Hlavný hrebeň vedie po trase Malý Šturec - Kráľova Studňa - Krížna - Ostredok na Ploskú,kde sa hrebeň delí na turčianskú a liptovskú vetvu. Turčianska pokračuje v smere Ploská - Chata pod Borišovom - Malý Lysec - Jarabiná - Kľak - Ľubochnianske sedlo a končí vrchom Kopa. Liptovská vetva vedie v trase Ploská - Čierny kameň - Minčol - Rakytov - Skalná Alpa - Malá Smrekovica do Nižného Šiprúnskeho sedla, kde sa vetví na tri rázsochy: Malinné, Vtáčnik - Plieška a Magura - Kútnikov kopec.

Horské chaty[5]

Zaujímavosti

Medzi najznámejšie doliny vo Veľkej Fatre patrí Ľubochnianska dolina (najdlhšia), Gaderská dolina, Blatnická dolina, Belianska dolina, Kantorská dolina, Jasenská dolina, Necpalská dolina, Žarnovická dolina, Bystrická dolina, Nižné Matejkovo a Vyšné Matejkovo.

Najznámejšia jaskyňa je Harmanecká jaskyňa, ktorá je ako jediná prístupná verejnosti. Medzi najznámejšie jaskyne, ktoré nie sú prístupné verejnosti, patria Mažarná jaskyňa, Dolná a Horná Túfna a Ľadová jaskyňa v Šípe.

Najkrajšie výhľadové vrcholy sú Rakytov, Krížna, Borišov, Skalná Alpa, Lysec, Ostrá, Kľak a Šiprúň.

Galéria
Panoráma pohoria z Novej hole

Referencie
  1. KUBISOVÁ, Jana. Pohorie Veľká Fatra má staronový najvyšší vrchol. Doteraz bol bez mena. aktuality.sk (Bratislava: Azet.sk a.s.), 2016-02-24. Dostupné online [cit. 2016-03-01].
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-22]. Dostupné online.
  3. Názvy vrchov [PDF]. ÚGKK SR, [cit. 2015-09-01]. Dostupné online.
  4. GPS súradnica na mape hiking.sk [online]. HIKING.SK, [cit. 2016-03-03]. Dostupné online.
  5. Zoznam chát a útulní

Pozri aj

Iné projekty


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.