Tribeč
Tribeč[1] je krajinný celok vo Fatransko-tatranskej oblasti, jadrové pohorie v oblúku Vnútorných Západných Karpát. Nachádza sa v okresoch Nitra, Zlaté Moravce, Topoľčany a Partizánske na západnom Slovensku.
| Tribeč | |||
| pohorie geomorfologický celok | |||
 Veľký Tribeč, najvyšší vrch pohoria. | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Regióny | Trenčiansky, Nitriansky | ||
| Okresy | Nitra, Topoľčany, Partizánske, Zlaté Moravce | ||
| Nadradená jednotka |
Fatransko-tatranská oblasť | ||
| Susedné jednotky |
Podunajská pahorkatina Pohronský Inovec Vtáčnik Hornonitrianska kotlina | ||
| Podradené jednotky |
Jelenec Rázdiel Veľký Tribeč Zobor | ||
| Mesto | Nitra | ||
| Najvyšší bod | Veľký Tribeč | ||
| - výška | 829,6 m n. m. | ||
| Najnižší bod | Topoľčany | ||
| - výška | 142 m n. m. | ||
| Dĺžka | 50 km, SV-JZ | ||
| Šírka | 1 - 20 km, SZ-JV | ||
| Rozloha | 550 km² (55 000 ha) | ||
| Geologické zloženie | tatrikum, veporikum, fatrikum, hronikum | ||
 Poloha Tribeča na Slovensku Poloha Tribeča na Slovensku
| |||
| Wikimedia Commons: Category:Tribeč | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Geomorfológia
Má podobu trojuholníkového výbežku do Podunajskej nížiny, ktorá Tribeč obklopuje podcelkom Podunajská pahorkatina zo západu i juhu. Východne nadväzuje Pohronský Inovec a Vtáčnik, na severe územie klesá do Hornonitrianskej kotliny.
Z geomorfologického hľadiska sa člení na podcelky[2] a časti:[3]:
Má dĺžku 50 km a maximálnu šírku 18 km. Najvyšší vrch je Veľký Tribeč (829 m n. m.).[4] Prevažujú listnaté bukové lesy. Patrí pod CHKO Ponitrie.
Geológia
Patrí medzi jadrové pohoria. Tvorí antiklinálny hrast vkliňujúci sa medzi výbežky Dunajskej panvy. Severozápadne od neho leží Rišňovská depresia, oddelená veľkozálužským zlomom a juhovýchodne od pohoria sa nachádza Komjatická depresia, oddelená mojmírovskými zlomami. Geologicky možno pohorie rozdeliť na dve časti, ktoré rozdeľuje priečny skýcovský zlom[5]. Juhozápadná časť pohoria sa označuje ako zoborsko-tribečská. Severovýchodná ako rázdielska časť. Triebečsko-zoborská časť je budovaná hlavne prvohornými granodioritmi a po okrajoch pohoria aj druhohornými usadenými horninami tribečskej obalovej jednotky tatrika. V rázdielskej časti prevládajú premenené horniny (fylity, svory, amfibolity), ktoré sú prekryté usadenými horninami staroprvohorného a druhohorného veku. Nad nimi ležia zvyšky príkrovov hronika. Podľa niektorých úvah je rázdielska časť čelnou zónou veporika.
Zoznam najvyšších vrcholov
| # | Vrchol | Výška (m) | Súradnice | Prístup |
|---|---|---|---|---|
| 1. | Veľký Tribeč | 830 | 48°28′10″S 18°14′23″V |   |
| 2. | Sokolec | 799 | 48°31′16″S 18°32′40″V | neznačený |
| 3. | Malý Tribeč | 769 | 48°28′30″S 18°15′2″V | |
| 4. | Veľká Ostrá | 745 | 48°32′39″S 18°29′20″V | neznačený |
| 5. | Hrubý vrch | 735 | 48°33′07″S 18°28′52″V | neznačený |
| 6. | Javorový vrch | 731 | 48°29′45″S 18°18′34″V |   |
| 7. | Lámaniny | 730 | 48°30′33″S 18°31′14″V | neznačený |
| 8. | Brezov vrch | 722 | 48°29′49″S 18°31′05″V | neznačený |
| 9. | Medvedí vrch | 719 | 48°29′11″S 18°15′42″V | |
| 10. | Rázdiel | 687 | 48°31′42″S 18°27′00″V | neznačený |
| 11. | Koreňová | 639 | 48°29′23″S 18°20′14″V | |
| 12. | Kamenné vráta | 618 | 48°28′45″S 18°17′12″V | neznačený |
| 13. | Žibrica | 617 | 48°22′03″S 18°09′06″V | |
| 14. | Papaj vrch | 616 | 48°31′13″S 18°28′00″V | neznačený |
| 15. | Veľký Vracov | 609 | 48°33′32″S 18°26′08″V | neznačený |
| 16. | Zobor | 587 | 48°20′47.02″S 18°6′31.12″V | |
| 17. | Osečný vrch | 551 | 48°35′46.17″S 18°23′18.41″V | neznačený |
Referencie
- MAJTÁN, Milan. Kultúra slova 1994, číslo 6; Tribeč, nie Tríbeč [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, Jazykový odbor Matice slovenskej a Ústredná jazyková rada, 1994, [cit. 2011-11-10]. Dostupné online.
- Mazúr, E., Lukniš, M. 1986, Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-26]. Dostupné online.
- Vass, D., (Editor), 1988, Vysvetlivky k mape regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 65 s.
