Eliášovka (vrch)
Eliášovka (1 023,4 m n. m.[1]) je najvyšší vrch Ľubovnianskej vrchoviny, geomorfologického celku Východných Beskýd.[2] Vrch leží približne 10 km severne od Starej Ľubovne, na štátnej hranici s Poľskom. Na južných svahoch sa v Litmanovskej doline nachádza pútnické miesto Zvir.[3]
Eliášovka | |||
vrch | |||
Štáty | |||
---|---|---|---|
Regióny | Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo | ||
Okresy | Stará Ľubovňa, Powiat nowosądecki | ||
Obce | Litmanová, Jarabina, Piwniczna-Zdrój | ||
Pohorie | Ľubovnianska vrchovina | ||
Povodie | Poprad | ||
Nadmorská výška | 1 023,4 m n. m. | ||
Súradnice | 49°24′04″S 20°38′33″V | ||
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie | ||
Najľahší výstup | neznačený, z obce Litmanová | ||
| |||
Poloha v rámci Prešovského kraja
| |||
Wikimedia Commons: Eliaszówka | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Poloha
Nachádza sa na západnom okraji pohoria, približne 4 km severne od Litmanovej.[3] Leží na hranici Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva, na rozhraní okresu Stará Ľubovňa a Powiatu nowosądeckého. Zasahuje do katastra obcí Litmanová[4], Jarabina a Piwniczna-Zdrój. Masív leží v povodí rieky Poprad.[3]
Opis
Vrch je súčasťou výrazného masívu, situovaného na západnom okraji Ľubovnianskej vrchoviny. Predstavuje najvyššiu časť pohoria, čo dokladajú v susedstve ležiace vrchy Okrúhla (957 m n. m.), Grúnik (936 m n. m.) a Petríkov vrch (932 m n. m.). Západnú časť vrchu odvodňujú prítoky potoka Veľký Lipník, juhovýchodnú Eliášovka, ústiaca do Hraničnej, prítoku Popradu. Severnú a východnú časť vrchu na poľskom území odvodňujú prítoky riečky Czercz.[3] Prevažná časť vrchu je zalesnená a poskytuje tak len obmedzené výhľady najmä na okolité vrchy. Jedinečný výhľad však poskytuje drevená rozhľadňa, stojaca na vrchole hory. Na južných svahoch sa nad Litmanovskou dolinou nachádza pútnické miesto Zvir.
Výhľady
Vďaka nadmorskej výške a rozhľadni sa z vrcholu Eliášovky naskytuje jedinečný výhľad na okolité vrchy a najmä východnú časť Tatier a Levočské vrchy. Z rozhľadne a niektorých lokalít je dobre pozorovateľných viacero prihraničných vrchov, no pri vhodných podmienkach je viditeľná aj Babia hora, Bachureň či Kráľova hoľa.[5]
Prístup
Na vrchol vedie
Referencie
- Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 19.
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-07-18]. Dostupné online.
- Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-18]. Dostupné online.
- Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-07-16]. Dostupné online.
- Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-07-18]. Dostupné online.