Józef Stolarczyk

Pochádzal z rodiny Jędrzeja Stolarczyka a Agaty rod. Działek. Vyštudoval piaristické gymnázium v Podolínci na Spiši. Teológiu študoval v seminári v Tarnówe. Dňa 28. augusta 1842 bol vysvätený za kaplána. Pôsobil ako kňaz v Makówe (1842 – 1843), v Nowom Targu (do marca 1847), ako vikár v Tarnówe (máj – december 1847). Dňa 6. januára 1848 bol menovaný za prepošta Zakopaného. Získal si rešpekt a dôveru farníkov. Rozšíril drevený kostol a začal s výstavbou nového z tehál. Vytvoril prvý cintorín a založil prvú školu v Zakopanom. Prispel k popularizácii a návštevnosti mesta ako nového letného horského strediska. Získal uznanie medzi jeho návštevníkmi i goralmi. Napísal spomienku na Výlet na Gerlachovský štít (1875).

Bol jeden z najlepších horolezcov tej doby. Medzi jeho najlepšie a najhodnotnejšie výstupy na tatranské štíty patrí prvovýstup na Baranie rohy (1867), ôsmy výstup na Gerlachovský štít (1874) a tretí na Ľadový štít.

Bol jeden zo spoluzakladateľov Polskiego Towarzystwa Tatrzańskiego (3. augusta 1873). V roku 1883 bol menovaný jeho čestným členom. Jeho menom bolo pomenované Stolarczykovo sedlo medzi Čiernym štítom a Baraními rohami a Stolarczykov žľab, ktorý spadá z Prednej kvetnicovej priehyby k Velickému plesu v masíve Gerlachu vo Vysokých Tatrách. Tade vystúpili prví poľskí horolezci 10. septembra 1874 v jeho spoločnosti na štít.[1] V Zakopanom po ňom pomenovali ulicu.

Pochovaný je na cintoríne Zasłużonych na Pęksowym Brzyzku v Zakopanom.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Józef Stolarczyk (ksiądz) na poľskej Wikipédii.