Bradlo (Myjavská pahorkatina)
Bradlo (543,1 m n. m.[2]) je najvyšší vrch Myjavskej pahorkatiny.[3] Na vrchu stojí Mohyla M. R. Štefánika, pri ktorej končí Štefánikova magistrála. Z Bradla je rozhľad na kopaničiarsky kraj okolo Brezovej pod Bradlom.
Bradlo | |||
vrch | |||
Pamätník na Bradle | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Trenčiansky | ||
Okres | Myjava[1] | ||
Obce | Brezová pod Bradlom, Priepasné | ||
Pohorie | Myjavská pahorkatina | ||
Povodie | Myjava | ||
Nadmorská výška | 543,1 m n. m. | ||
Súradnice | 48°40′52″S 17°34′05″V | ||
Geologické zloženie | vápenec | ||
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie | ||
Najľahší výstup | po | ||
| |||
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |||
Wikimedia Commons: Bradlo, Myjavská pahorkatina | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Poloha
Nachádza sa na južnom okraji pahorkatiny[4], približne 2 km severovýchodne od mesta Brezová pod Bradlom. Vrchol patrí do myjavského okresu a zasahuje do katastrálneho územia mesta Brezová pod Bradlom a obcí Priepasné a čiastočne aj Košariská.[5]
Opis
Je to vápencový vrchol vypreparovaný z menej odolných hornín. Bradlo je z veľkej časti porastené zmiešaným lesom, vyskytujú sa tu však horské lúky, poskytujúce obmedzené výhľady. Na hrebeni, juhozápadne od samotného vrcholu, stojí Mohyla M. R. Štefánika, ku ktorej vedie prístupová cesta z Brezovej pod Bradlom.[3] Pri mohyle končí Štefánikova magistrála, ktorá z veľkej časti kopíruje Cestu hrdinov SNP, po ktorej prúdi na Bradlo množstvo turistov.
Výhľady
Samotný vrchol je zalesnený, preto sú výhľady z neho veľmi obmedzené až nemožné. Blízka mohyla však umožňuje výhľad prakticky na všetky smery. Významná turistická magistrála i mohyla sú dôvodom, že vrch patrí medzi atraktívne ciele a zastávky turistov. Z hrebeňa, resp. mohyly, je možné pozorovať okolité pohoria, no pri vhodných podmienkach možno pozorovať i Veľkú Javorinu, Inovec a výnimočne i severné Alpy.[6]
Prístup
Značkované trasy vedú k Mohyle M. R. Štefánika, popod samotný vrchol vedie len zelená značka z Priepasného.
- po
červenej turistickej značke (Štefánikova magistrála) z mesta Brezová pod Bradlom, resp. z Myjavy - po
a potom po turistickej značke z obce Košariská - po
turistickej značke z obce Priepasné osada Dlhý vŕšok[3]
Referencie
- ÚGKK SR. Názvy vrchov [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, 20. október 2008. Dostupné online.
- Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 73.
- Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-03]. Dostupné online.
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-07-03]. Dostupné online.
- Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-07-03]. Dostupné online.
- Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-07-03]. Dostupné online.