Bradlo (Myjavská pahorkatina)

Bradlo (543,1 m n. m.[2]) je najvyšší vrch Myjavskej pahorkatiny.[3] Na vrchu stojí Mohyla M. R. Štefánika, pri ktorej končí Štefánikova magistrála. Z Bradla je rozhľad na kopaničiarsky kraj okolo Brezovej pod Bradlom.

Bradlo
vrch
Pamätník na Bradle
Štát Slovensko
Región Trenčiansky
Okres Myjava[1]
Obce Brezová pod Bradlom, Priepasné
Pohorie Myjavská pahorkatina
Povodie Myjava
Nadmorská výška 543,1 m n. m.
Súradnice 48°40′52″S 17°34′05″V
Geologické zloženie vápenec
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po z Brezovej pod Bradlom
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Bradlo, Myjavská pahorkatina
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Poloha

Nachádza sa na južnom okraji pahorkatiny[4], približne 2 km severovýchodne od mesta Brezová pod Bradlom. Vrchol patrí do myjavského okresu a zasahuje do katastrálneho územia mesta Brezová pod Bradlom a obcí Priepasné a čiastočne aj Košariská.[5]

Opis

Je to vápencový vrchol vypreparovaný z menej odolných hornín. Bradlo je z veľkej časti porastené zmiešaným lesom, vyskytujú sa tu však horské lúky, poskytujúce obmedzené výhľady. Na hrebeni, juhozápadne od samotného vrcholu, stojí Mohyla M. R. Štefánika, ku ktorej vedie prístupová cesta z Brezovej pod Bradlom.[3] Pri mohyle končí Štefánikova magistrála, ktorá z veľkej časti kopíruje Cestu hrdinov SNP, po ktorej prúdi na Bradlo množstvo turistov.

Výhľady

Samotný vrchol je zalesnený, preto sú výhľady z neho veľmi obmedzené až nemožné. Blízka mohyla však umožňuje výhľad prakticky na všetky smery. Významná turistická magistrála i mohyla sú dôvodom, že vrch patrí medzi atraktívne ciele a zastávky turistov. Z hrebeňa, resp. mohyly, je možné pozorovať okolité pohoria, no pri vhodných podmienkach možno pozorovať i Veľkú Javorinu, Inovec a výnimočne i severné Alpy.[6]

Prístup

Značkované trasy vedú k Mohyle M. R. Štefánika, popod samotný vrchol vedie len zelená značka z Priepasného.

Referencie

  1. ÚGKK SR. Názvy vrchov [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, 20. október 2008. Dostupné online.
  2. Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 73.
  3. Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-03]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-07-03]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-07-03]. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-07-03]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.