Veľký Kriváň

Veľký Kriváň (1 708,7 m n. m.[1]) je najvyšší vrch pohoria Malá Fatra. Nachádza sa na hlavnom hrebeni Krivánskej časti Malej Fatry, ktorá po ňom nesie svoje meno.

Veľký Kriváň
vrch
Pohľad na Veľký Kriváň z pod Chlebu
Štát Slovensko
Región Žilinský
Okresy Žilina, Martin
Obce Terchová, Turany
Časť Krivánske Veterné hole
Pohorie Malá Fatra
Podcelok Krivánska Fatra
Povodia Váh, Varínka
Nadmorská výška 1 708,7 m n. m.
Súradnice 49°11′16″S 19°01′51″V
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup Od chaty Vrátna po značke na Snilovské sedlo, odtiaľ po značke na vrchol.
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Veľký Kriváň
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Poloha

Vrch leží v hlavnom hrebeni pohoria a v centrálnej časti Krivánskej Fatry. Z geomorfologického hľadiska patrí do podcelku Krivánska Fatra a jej časti Krivánske Veterné hole.[2] Nachádza sa v katastrálnom území mesta Turany a obce Terchová.[3] Susedí na západe s vrchom Pekelník (1 609 m n. m.), na východe je Snilovským sedlom (1 524 m n. m.) oddelený Chleb (1 645,6 m n. m.).[4]

Popis

Tento lúčnatý vrch s vrcholom nad hornou hranicou rozšírenia kosodreviny je výborným vyhliadkovým bodom s kruhovým výhľadom. Veľký Kriváň pokrývajú sčasti suťové polia, časť svahov pokrývajú porasty čučoriedky obyčajnej. Veľká nadmorská výška a hôľnatý vrchol poskytujú kruhový výhľad na okolité vrcholy i pohoria. Pri vhodných podmienkach je viditeľná napr. Babia hora i Pilsko v Oravských Beskydách, Veľký Choč a vrchy Západných aj Vysokých Tatier, mnohé vrchy Veľkej Fatry a Nízkych Tatier, Strážov, západným smerom Lysá hora, Kněhyně a Smrk v Moravsko-sliezskych Beskydách i Veľká Rača a mnohé ďalšie vrcholy Kysuckých Beskýd.[5]

Počas merania pomocou systému GNSS (Globálny navigačný satelitný systém) a metódy RTK bola v roku 2017 zistená nadmorská výška vrcholu 1 708,30 m n. m.[6]

Prístup
  • po turistickej značke od chaty Vrátna (2:30 h)
  • sedačkovou lanovkou cez Snilovské sedlo (1 524 m n. m.), odtiaľ po značke na vrchol. Čas výstupu od hornej stanice lanovky trvá cca 45 minút.[4]

Galéria

Referencie
  1. Slovenská republika : podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 35.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-06-12]. Dostupné online.
  3. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-06-22]. Dostupné online.
  4. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-06-14]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-06-14]. Dostupné online.
  6. Výskum a ochrana Malej Fatry [online]. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody SR, 2017, [cit. 2020-10-11]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.