Západné Tatry

Zaberajú západnú časť pohoria, od Východných Tatier oddelenú líniou Kôprovej doliny, odtiaľ cez Zadnú Tichú do Ľaliového sedla. Na severozápade susedí Zuberská brázda (podcelok Podtatranskej brázdy), na západe Prosečné (podcelok Chočských vrchov) a na juhu Liptovská kotlina a Tatranské podhorie (podcelky Podtatranskej kotliny). Východným smerom pokračujú Tatry podcelkom Východné Tatry a severným smerom slovenskú časť vymedzuje štátna hranica s Poľskom.[2]

Západné Tatry sa členia na 6 geomorfologických častí:[2]

• Osobitá (severozápad)
• Sivý vrch (západ)
• Liptovské Tatry (centrálna časť a juh)
• Roháče (centrálna časť)
• Červené vrchy (severovýchod)
• Liptovské kopy (východ)

Uvedené delenie nie je úplné, lebo neobsahuje poľskú časť Západných Tatier.

Centrálna časť (Roháče a severné pásmo Liptovských Tatier) má typicky veľhornatinový reliéf, kým okrajové polohy prevažne hornatinový reliéf. Hlavný hrebeň pohoria prechádza po línii Babky – Sivý vrch – Brestová – Baníkov – Plačlivé – Volovec – Hrubý vrch – Bystrá – Poľská Tomanová – Temniak – Kasprov vrch a ďalej nadväzuje na hrebeň Vysokých Tatier. Z hlavného hrebeňa vybiehajú na juh viaceré vedľajšie hrebene, z Baníkova Kozie chrbty, z Plačlivého masív Baranca, z Hrubého vrchu masív Jakubinej, z Bystrej masívy Nižnej Bystrej a Kotlovej a iné.

Západné Tatry sú súčasťou systému jadrových pohorí. Centrálna časť geomorfologického podcelku patrí ku kryštaliniku Vnútorných Západných Karpát a je tvorená hercýnskymi granitmi a granodioritmi a z obdobia vrchného devónu až spodného permu. Južná časť územia (Liptovské Tatry) je budovaná pararulami, svormi a migmatizovanými rulami s polohami amfibolitov z obdobia proterozoika až staršieho paleozoika a tiež ortorulami a migmatitmi rovnakého geologického veku. Územia v najzápadnejšej (Sivý vrch) a najsevernejšej časti (Osobitá a Červené vrchy), na styku s flyšovým pásmom je geologicky veľmi pestré, objavuje sa tu mezozoikum Vnútorných Západných Karpát s polohami vápencov, slienitých vápencov, slieňovcov, ílovcov a pieskovcov spodnej až strednej kriedy, potom vápencov, dolomitov, lokálne aj bridlíc a pieskovcov stredného až vrchného triasu. Kryštalinikum a mezozoikum najsevernejšej časti oddeľuje úzke pásmo budované vápnitými bridlicami, ílovcami, pieskovcami a kremencami spodného triasu.

Aj na území Západných Tatier sa vyskytujú prejavy krasovej činnosti. Ide predovšetkým o oblasť Červených vrchov, kde stmé svahy urýchľujú odtok povrchových aj podzemných vôd. Vzniklo tu niekoľko prevažne krátkych jaskýň s rútenými a oddrobovanými vnútornými priestormi. Často prerážajú úzke hrebene a vytvárajú prírodné tunely. Nakoľko holý povrch hornín zachytáva málo vody, do jaskýň presakuje jej malé množstvo a podzemné priestory majú nedostatok sekundárnych krasových foriem. Prevládajú evorzné krasové formy nad eróznymi, najčastejšie však vznikajú formy mrazové a rútením. Povrchové krasové formy (závrty, bogazy, škrapy) sa nachádzajú len na mierne uklonených svahoch a chrbtoch. Najvýznamnejšia jaskyňa pohoria sa nachádza na opačnom konci, v časti Roháče. Je ňou Brestovská jaskyňa, ktorá je národnou prírodnou pamiatkou, je typom puklinovoriečnej jaskyne s aktívnym podzemným tokom. Meria 1 450 m a je chudobná na sekundárnu (kvapľovú) výzdobu.

Ďalšie zoskupenie jaskýň sa nachádza v masíve Opálenice v časti Sivý vrch. Patrí sem Biela jaskyňa – 65 m dlhá inaktívna fluviokrasová jaskyňa s pozoruhodnou kvapľovou výzdobou; Medvedia jaskyňa – 160 m dlhá taktiež inaktívna fluviokrasová jaskyňa s paleontologickými nálezmi a jaskyňa Dúpnica – 150 m dlhá jaskyňa rovnakej genézy ako predošlé jaskyne s významom z hľadiska hydrologického, paleontologického, archeologického aj historického.

Najvyššie vrchy Západných Tatier sú:

• Bystrá (2 248,4 m n. m.), najvyšší vrch Západných Tatier
• Jakubina (2 193,7 m n. m.), výrazný vrch v hrebeni Otrhancov
• Baranec (2 184,6 m n. m.), mohutný vrch nad Liptovskou kotlinou
• Baníkov (2 178 m n. m.), najvyšší vrch hlavného hrebeňa
• Klín (2 173 m n. m.), vrch v hlavnom hrebeni
• Pachoľa (2 167 m n. m.), pyramídovitý vrch v tesnej blízkosti Baníkova
• Hrubá kopa (2 166 m n. m.), pyramídovitý vrch v hlavnom hrebeni nad Roháčskymi plesami
• Nižná Bystrá (2 163 m n.m.), nachádza sa v rázsoche, vybiehajúcej južným smerom z Bystrej
• Blyšť (2 154,7 m n. m.), pyramídovitý skalnatý vrch veľmi blízko Bystrej nad Bystrým sedlom
• Príslop (2 142 m n. m.), Nachádza sa v južnej rázsoche vrchu Baníkov
• Hrubý vrch (2 137 m.n.m.), nachádza sa v hlavnom hrebeni
• Tri kopy (2 136,3 m n. m.), výrazný a ľahko spoznateľný útvar v hlavnom hrebeni Západných Tatier
• Veľká Kamenistá (2 127,2 m n. m.), pyramídový vrch, ktorým končí hrebeň Grešovo
• Plačlivé (2 125,1 m n. m.), významný bralnatý vrch v Roháčoch
• Kresanica (2 122 m n. m.), hôľňatý hraničný vrch v Červených vrchoch
• Malolučniak (2 105 m n. m.), vrch v Červených vrchoch
• Temniak (2 090 m n. m.), vrch v Červených vrchoch
• Ostrý Roháč (2 087,5 m n. m.), turisticky príťažlivý bralnatý končiar v hlavnom hrebeni
• Spálená (2 083,3 m n. m.), pyramídovitý vrch nad Spálenou dolinou
• Smrek (2 072 m n. m.)
• Smrečiny (2 068 m n.m.)
• Volovec (2 063,4 m n. m.), populárny hraničný hôľnatý roháčsky vrchol
• Salatín (2 047,5 m n. m.), vrch v hlavnom hrebeni
• Kondratova kopa (2 005 m n. m.), vrch v Červených vrchoch
• Kasprov vrch (1 984,9 m n. m.), mohutný hraničný vrch, na ktorý vedie lanovka z poľskej strany
• Poľská Tomanová (1 977,3 m n. m.), hôľnato-bralnatý turisticky nedostupný hraničný vrch
• Mládky (1 945,0 m n. m.), pri pohľade z Liptova pomerne výrazný hôľny vrch v JV rázsoche Baranca
• Brestová (1 902,7 m n. m.), pomerne skalnatý vrchol. ktorým na západe začínajú Roháče
• Giewont (1 895 m n. m.), poľský mimoriadne populárny skalnatý vrch
• Sivý vrch (1 804,9 m n. m.), vápencový hrebeňový vrch, je súčasťou NPR Sivý vrch
• Holý vrch (1 723,2 m n. m.), kosodrevinou porastený vrchol v juhozápadnej rázsoche Baranca
• Osobitá (1 687,2 m n. m.), skalnatý výrazný vrch nad Blatnou dolinou, súčasť NPR Osobitá a ďalšie.

Jednotlivé masívy oddeľujú viaceré sedlá, z nich najznámejšie sú:

• Pálenica (1 570 m n. m.), široké sedlo v poraste kosodreviny, záver Bobroveckej doliny
• Parichvost (1 870 m n. m.), úzke sedlo medzi Brestovou a Salatínom
• Baníkovské sedlo (2 045 m n. m.), významné vysoko položené sedlo medzi Baníkovom a Pachoľou
• Smutné sedlo (1 965 m n. m.), významné široké sedlo v hlavnom hrebeni skalnatého charakteru
• Žiarske sedlo (1 917,1 m n. m.), široké lúčnaté sedlo medzi Plačlivým a Smrekom
• Jamnícke sedlo (1 908 m n. m.), široké lúčnaté sedlo tvoriace záver Jamníckej doliny
• Račkovo sedlo (1 958 m n. m.), široké lúčnaté sedlo medzi Končistou a Klinom
• Gáborovo sedlo (1 890 m n. m.), široké bralnato-lúčnaté sedlo tvoriace záver Gáborovej doliny
• Bystré sedlo (1 960 m n. m.), bralnato-lúčne sedlo v hlavnom hrebeni tesne pod Bystrou
• Pyšné sedlo (1 791,6 m n. m.), široké lúčne sedlo tvoriace záver Kamenistej doliny
• Tomanovské sedlo (1 685,9 m n. m.), dnes už turisticky neprístupné hlboko zaklesnuté lúčne sedlo na štátnej hranici
• Ľaliové sedlo (1 951,8 m n. m.), lúčne sedlo v hlavnom hrebeni Červených vrchov

Doliny prebiehajú od hlavného hrebeňa prevažne severojužným smerom. Najdlhšími dolinami smerujúcimi na juh sú najmä:

• Jalovecká dolina, najzápadnejšia turisticky prístupná dolina Západných Tatier pod masívom Sivého vrchu
• Bobrovecká dolina, severná odnož Jaloveckej doliny
• Žiarska dolina
• Jamnícka dolina
• Račkova dolina
• Úzka dolina (vzniká spojením Jamníckej a Račkovej doliny)
• Bystrá dolina
• Kamenistá dolina

Od hlavného hrebeňa na sever prebiehajú:

• Roháčska dolina, z ktorej sa oddeľujú: Spálená dolina, Smutná dolina a Látaná dolina.
• Dolina Chochołowska, najväčšia dolina na severe Západných Tatier
• Dolina Kościeliska
• Dolina Małej Łąki
• Dolina Bystrej
• Dolina Gąsienicowa, vedie ňou hranica Západných a Vysokých Tatier.

Niekoľko menších dolín, ktoré nenadväzujú na hlavný hrebeň Tatier, sa nachádza na severných svahoch Osobitej, Kominiarskeho Vrchu a Giewontu, sú to:

• Bobrovecká dolina
• Juráňova dolina
• Dolina Lejowa
• Dolina Strążyska
• Dolina Białego

Hlavné doliny na poľskej strane Západných Tatier

• Dolina Olczyska
• Dolina Bystrej (a jej oddelenia: Dolina Jaworzynka, Dolina Kasprowa, Dolina Kondratowa),
• Dolina Białego
• Dolina ku Dziurze
• Dolina Strążyska
• Dolina za Bramką
• Dolina Małej Łąki
• Dolina Kościeliska (a jej oddelenia: Dolina Miętusia, Dolina Tomanowa, Dolina Pyszniańska),
• Dolina Lejowa
• Dolina Chochołowska (a jej oddelenia: Dolina Starorobociańska, Dolina Jarząbcza, Dolina Chochołowska Wyżnia).

Doliny v smere východ-západ, ktoré tvoria hranicu oddeľujúcu Podtatranskú brázdu:

• Tichá dolina
• Blatná dolina.

Celé územie Západných Tatier patrí do chladnej horskej podnebnej oblasti. Priemerná teplota vzduchu v júli dosahuje 4 až 8°C, v okrajových polohách 8 až 12°C, kým vo vrcholových polohách najvyšších štítov je to menej ako 4°C. Priemerné januárové teploty dosahujú v najvyšších polohách −10 °C a menej (Západné Tatry sú teda jednou z najchladnejších oblastí Slovenska), v okrajových polohách cca −8 až −7 °C, kým v centrálnej časti je to −10 °C až −8 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok je opäť rozvrstvený podľa nadmorskej výšky. Najvyššie vrcholy dostávajú 1 400 až 1 600 mm zrážok ročne, nižšie polohy 1 200 až 1 400 mm, okrajové oblasti potom 1 000 až 1 200 mm zrážok ročne. Západné Tatry sú územím s juhozápadným a severozápadným smerom prevládajúcich vetrov (v letnom i v zimnom polroku).

Západné Tatry sú súčasťou povodia Váhu a Dunajca. Južné svahy odvodňuje Váh prostredníctvom svojich prítokov: Belá so zdrojnicami Kôprovský potok a Tichý potok a prítokmi Kamenistý potok, Bystrá, Račková s Jamníckym potokom, ďalej Trnovec, Smrečianka a Jalovčanka. Najzápadnejšiu časť odvodňuje Kvačianka prostredníctvom Suchého potoka. Severozápadnú časť Západných Tatier odvodňuje rieka Orava prostredníctvom Oravice a Studeného potoka s prítokmi. Severné svahy odvodňujú Čierny a Biely Dunajec prostredníctvom zdrojníc: Chocholovského, Koscieliského a Malolúckeho potoka a Bystrej Vody.

Stojaté vody reprezentujú viaceré plesá:

• Anitino očko
• Bobrovecké plesá
• Bystré plesá
• Jamnícke plesá
• Račkove plesá
• Roháčske plesá
• Smrečianske pleso (poľ. Smreczyński Staw)
• Tomanovské plesá
• Ťatliakovo jazero

Podzemné vody sú súčasťou hydrogeologického komplexu mezozoických formácií. Najlepšie podmienky pre obeh a akumuláciu podzemných vôd sú v strednotriasových a vrchnotriasových vápencoch a dolomitoch, kde sa aj nachádzajú najvýznamnejšie zásoby podzemných vôd. Krasové vyvieračky dosahujú v celej oblasti výdatnosť rádovo až niekoľko 100 l/s. Ich celková mineralizácia kolíše v rozmedzí 150 až 600 mg/l, pričom z katiónov dominujú Ca a Mg, z aniónov HCO3 a SO4.

Z hľadiska pôdnych typov pokrývajú najvyššie polohy nevyvinuté alpínske surové pôdy (typické kyslé rankre, nad 1 900 m n. m.), ktoré sú zo všetkých strán obklopené pásmom typických podzoloov (do 1 800 m n. m.), hnedých podzolov (1 300 až 1 500 m n. m.) a kambizemí podzolovaných (1 000 až 1 300 m n. m.). Najnižšie polohy na západe a juhu pokrývajú kambizeme nasýtené.

Západné Tatry prináležia do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale), obvodu flóry vysokých (centrálnych) Karpát (Eucarpaticum) a okresu Tatry. Z fytogeograficko-vegetačného hľadiska sú súčasťou zóny ihličnatých lesov.

Z endemitov tu rastie napr. jastrabník roháčsky a poniklec slovenský, z glaciálnych reliktov napr. iskerník ľadovcový a poniklec slovenský.

Geomorfologická časť Sivý vrch je prechodnou zónou medzi rastlinstvom fatranskej a tatranskej oblasti, fatranský ráz však prevažuje. Rastú tu druhy, ktoré nemožno nájsť nikde inde v Tatrách: horčičník Wittmanov, rozchodník biely, klinček lesklý.

Podcelok je súčasťou provincie Karpaty, subprovincie Západné Karpaty, vnútorného obvodu a jeho západného okrsku. Zo zoogeografického hľadiska patrí do provincie stredoeurópskych pohorí, subprovincie karpatských pohorí a západokarpatského úseku.

Podobne ako vo zvyšku Tatier sa tu hojne vyskytujú viaceré druhy cicavcov: medveď hnedý, rys ostrovid, mačka divá, vlk dravý, jeleň lesný, srnec lesný, diviak lesný, vo vyšších polohách zriedkavejší svišť vrchovský a kamzík vrchovský, v tunajších potokoch aj vydra riečna. Z vtákov tu možno nájsť najmä orla skalného, tetrova hlucháňa, sojku škriekavú a mnohé iné.

Celý geomorfologický podcelok je súčasťou TANAP-u. V Západných Tatrách sa nachádza alebo sem zasahuje 9 národných prírodných rezervácií (NPR), 2 prírodné rezervácie (PR), jedna národná prírodná pamiatka (NPP). Sú to nasledovné:

• NPR Juráňova dolina
• NPR Kotlový žľab
• NPR Mních
• NPR Osobitá
• NPR Roháčske plesá
• NPR Sivý vrch
• NPR Suchá dolina
• PR Mačie diery
• PR Úplazíky
• NPP Brestovská jaskyňa

Vnútri pohoria sa nachádzajú len štyri lokality s koncentráciou cestovného ruchu. Na severnej strane sú to rekreačné strediská Zverovka, Brestová a okolie Ťatliakovej chaty, kým na južnej strane je to len Žiarska chata. Ostatné strediská zimnej i letnej turistiky ležia po okraji pohoria: Oravice, Zuberec, Bobrovecká vápenica, Žiar, Konská, Jakubovany-Studená dolina, Pribylina, Podbanské.

Na území Západných Tatier sú vybudované dva náučné chodníky: NCH Juráňova dolina a NCH Roháčske plesá.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Západné Tatry

• Letná turistická mapa v.k.ú Harmanec 1:25 000, Západné Tatry, Podbanské, Zverovka