Stolické vrchy

Stolické vrchy je rozsiahly krajinný celok geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie. Nachádza sa v juhovýchodnej časti stredného Slovenska a najvyšším vrchom je Stolica (1 476 m n. m.).

Stolické vrchy
pohorie
geomorfologický celok
Pohorie v okolí Muráňa
Štát Slovensko
Regióny Košický, Banskobystrický
Okresy Rožňava, Brezno, Rimavská Sobota, Poltár, Lučenec
Časť Slovenské rudohorie
Hranice Veporské vrchy, Revúcka vrchovina, Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras
Časti Klenovské vrchy, Málinské vrchy, Stolica, Tŕstie
Rieky Ipeľ, Rimava, Slaná
Najvyšší bod Stolica
 - výška 1 476 m n. m.
Poloha pohoria
Poloha pohoria
Wikimedia Commons: Stolické vrchy
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Polohopis
Hierarchia
Alpsko-himalájska sústava → Karpaty → Západné Karpaty → Vnútorné Západné Karpaty → Slovenské rudohorie → Stolické vrchy
***

Vymedzenie

Na severovýchode susedia Stolické vrchy s Nízkymi Tatrami, Volovskými vrchmi a Slovenským rajom, na severe s Muránskou planinou, na západe s Veporskými vrchmi a na juhu s Revúckou vrchovinou.[1] Pohorie má z veľkej časti komplikovane stanovenú hranicu s minimom jednoznačných úsekov v podobe dolín a vodných tokov.

Geomorfologické členenie

Stolické vrchy sa delia na štyri geomorfologické podcelky:[1]

Ochrana prírody

Rozsiahle pásmo na západnom okraji Stolických vrchov tvorí ochranné pásmo Národného parku Muránska planina, v rámci zvyšku pohoria je však ochranársky významné len maloplošné územia. Na niektorých chrbtoch sú zachovalé lesné porasty. Výskyt nerastných surovín podnietil v stredoveku vznik baníckych osád a mestečiek (Kokava nad Rimavicou).

Turizmus

Stolické vrchy patria medzi obľúbené ciele turistov, vyhľadávajúcich pokojné miesta bez húfov turistov. Turisticky významné sú najmä okrajové časti, susediace s národnými parkami Muránska planina a Slovenský raj, ako aj centrálna, najvyššia časť v okolí dominantnej Stolice (1 476 m n. m.). Dôležitými východiskovými miestami sú Rejdová, Muráň a Tisovec.

Najvyššie vrcholy[2]
# Vrchol Výška (m) Súradnice Podcelok Prístup
1.Stolica147648°46′25″S 20°12′26″VStolica
2.Kohút140948°43′49″S 20°10′57″VStolica
3.Kyprov139148°47′32″S 20°11′44″VStolica
4.Falterov vrch133848°44′42″S 20°10′57″VStolica
5.Buchvald129348°49′54″S 20°15′16″VStolicaneznačený
6.Priehybka121948°48′56″S 20°11′39″VStolica
7.Čelo121048°46′59″S 20°08′38″VStolicaneznačený
8.Kozovec120348°50′48″S 20°13′49″VStolicaneznačený
9.Grúň119748°45′35″S 20°14′39″VStolica
10.Malý Kohút119248°43′22″S 20°10′40″VStolica

Horské útulne[3]
  • Zrub Janka pod Kyprovom
  • Lovecký zrub Parajka pod Kohútom
  • Koliba pod Ondrejiskom

Referencie
  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-22]. Dostupné online.
  2. Turistická mapa na hiking.sk
  3. Zoznam útulní

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.