Javorie (vrch v rovnomennom pohorí)
Javorie (1 043,7 m n. m.[1]) je najvyšší vrch pohoria Javorie na strednom Slovensku. Nachádza sa približne 12 km juhozápadne od Detvy a tvorí dominantu okolia.[2]
Javorie | |||
vrch | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Banskobystrický | ||
Okres | Zvolen | ||
Obec | Lešť | ||
Pohorie | Javorie | ||
Podcelok | Javorianska hornatina | ||
Povodie | Ipeľ | ||
Nadmorská výška | 1 043,7 m n. m. | ||
Súradnice | 48°26′30″S 19°17′24″V | ||
Najľahší výstup | neznačený | ||
| |||
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Poloha
Z diaľky viditeľný vrch sa nachádza v Javorianskej hornatine, v južnej časti pohoria Javorie, geomorfologického celku Slovenského stredohoria.[3] Leží v okrese Zvolen, nad obcami Vígľašská Huta-Kalinka, Stará Huta a Horný Tisovník. Jeho vrcholom prechádza hranica vojenského výcvikového priestoru Lešť[1], do ktorého katastrálneho územia patrí.[4] Na zalesnený vrchol nevedú značkované chodníky a prítomnosť vojenského priestoru sťažuje jeho dostupnosť. Susednými vrchmi sú na juhovýchode Sokolovo bralo (869 m n. m.), na juhozápade Vysoká (908 m n. m.) a na západe Homôlka (1 013 m n. m.).[2]
Opis
Mohutný masív dominuje tejto časti pohoria. Prevažná časť vrchu je pokrytá lesom, menšie oblasti na severných svahoch sú však bez porastu. Jeho severné svahy sú pramennou oblasťou rieky Tisovník, ktorá obteká východné úpätie Javoria a pokračuje do Ipľa. Juhozápadnú časť masívu odvodňujú prítoky riečky Koprovnica, ktorá smeruje do Starej rieky, čoby prítoku Tisovníka.[2]
Výhľady
Zo zalesneného vrcholu sú len veľmi obmedzené výhľady, no menšie horské lúky a poľany v dostupnej časti vrchu umožňujú zaujímavé horizonty. Pozorovateľné sú najmä susedné vrchy a blízke pohoria, no pri vhodnej lokalite a dohľadnosti možno sledovať i vzdialený Vtáčnik, Štiavnické a Kremnické vrchy, Veľkú Fatru, Ďumbierske Tatry či Poľanu. Južným smerom sú viditeľné viaceré vrchy na maďarskom území.[5]
Prístup
Na vrchol nevedie značkovaný chodník, no severne od vrchu prechádza
Referencie
- Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 102.
- Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-19]. Dostupné online.
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-07-19]. Dostupné online.
- Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-07-19]. Dostupné online.
- Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-07-19]. Dostupné online.