Furkotské sedlo
Furkotské sedlo (poľ. Furkotna Przełęcz, nem. Furkotajoch, maď. Furkotahágó) je široké sedlo medzi Furkotským štítom a Ostrou, presnejšie medzi Malou Furkotskou vežou a Furkotským štítom v hlavnom hrebeni rázsochy Kriváňa vo Vysokých Tatrách.[1][2]
| Furkotské sedlo | |||
| sedlo | |||
 Furkotské sedlo | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Spiš | ||
| Okres | Poprad | ||
| Pohorie | Vysoké Tatry | ||
| Nadmorská výška | 2 277 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°10′00″S 20°01′27″V | ||
 Poloha v rámci Slovenska  Poloha v rámci Slovenska
| |||
 Poloha v rámci Tatier Poloha v rámci Tatier
| |||
| Wikimedia Commons: Furkotské sedlo | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Poloha
Prechod neleží v najnižšom bode sedla, ale na severovýchod, bližšie k Furskotskému štítu. Jeho najnižší bod spadá do Nefcerky v spodnej časti strmým skalným prahom. Furkotské sedlo spája Furkotskú dolinu s Nefcerkou.[2]
Názov
Sedlo dostalo meno podľa polohy nad Furkotskou dolinou. Dávnejšie ho Mikuláš Szontágh pomenoval Petrikovým sedlom – Petrikhagó. Lajos Petrik bol profesorom chemickej technológie na budapeštianskej štátnej priemyslovej škole, neskôr jej riaditeľom a hlavným kustódom Priemyslového múzea v Budapešti. Bol podpredsedom turistického spolku Magyar Turista Egyesület. Dobre poznal Vysoké Tatry. Petrik však neakceptoval tento názov.[1]
Prví v sedle
Cez sedlo v lete prešli dávno pred horolezcami a turistami lovci kamzíkov, hľadači pokladov. Prví, ktorí zaznamenali prechod v zimných podmienkach 14. apríla 1914 boli Józef Lesiecki a Józef Oppenheim.[2]
Turistika
Cez sedlo nevedie značkovaný turistický chodník.[2]
Referencie
- BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- PUŠKÁŠ, Arno. Vysoké Tatry, horolezecký sprievodca, IX. 1. vyd. Bratislava : Šport, 1988. S. 187.
