Strapatá veža
Strapatá veža (poľ. Czubata Turnia, nem. Egenhofferspitze, maď. Egenhoffercsúcs) je ozubená trojvrcholová veža vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa v hlavnej osi rázsochy, medzi Štrbinou pod Strapatou vežou (Supou vežou) a Malou Lastovičou štrbinou (Malým Pyšným štítom).[1]
Strapatá veža | |||
vrch | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Spiš | ||
Okres | Poprad | ||
Pohorie | Vysoké Tatry | ||
Povodie | Poprad | ||
Nadmorská výška | 2 565 m n. m. | ||
Súradnice | 49°11′50″S 20°12′27″V | ||
Najľahší výstup | Len s horským vodcom | ||
Poloha v rámci Slovenska
| |||
Poloha v rámci Tatier
| |||
Wikimedia Commons: Strapatá veža | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Názov
Strapatá veža sa stala známa v roku 1910. Vtedy na ňu z Mačacieho kotla vystúpil Alfred Grosz a z Baranej kotliny Oskar Mahler. Vtedy ju pomenovali Egenhoffercsúcs, Egenhofferspitze - štít Engelhofferovej. Terézia Engelhofferová (1855 – 1940) bola z Budapešti a bola priekopníčkou ženského horolezectva a lyžovania vo Vysokých Tatrách. Z jej podnetu bola na Gerlachovskom štíte umiestnená pamätná tabuľa s miléniom a štít bol premenovaný na štít Františka Jozefa I. Slovenskí vlastenci neskôr tabuľu rozbili. Názov štítu sa neujal, neprijali ho ani maďarskí turisti.[1]
Prvé výstupy
- Janusz Chmielowski, Tadeusz Radliński, Klemens Bachleda a Jan Bachleda Tajber, 14. júla 1904 - v lete
- Radovan Kuchař a Jiří Šimon, okolo 27. decembra 1953 - v zime
Turistika
Štít je prístupný len v sprievode horského vodcu.
Referencie
- BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Czubata Turnia na poľskej Wikipédii.