Spišská Sobota

Spišská Sobota (nem. Georgenberg, maď. Szepesszombat) je od roku 1946 mestská časť mesta Poprad. Nachádza sa v jeho severovýchodnej časti. Počet obyvateľov 2 807 (2015)[1].

Námestie v Spišskej Sobote
Námestie v Spišskej Sobote
Námestie v Spišskej Sobote
Námestie v Spišskej Sobote

Prvá písomná zmienka je z roku 1256. Nachádza sa v severovýchodnej časti mesta nad riekou Poprad. V dejinách najvýznamnejšie z hornospišských miest, v Uhorsku okresné mesto Spišskej stolice. V roku 1567 získalo mesto jarmočné právo. Bola centrom cechov (obuvnícky, čižmársky, krajčírsky, kožušnícky a gombičkársky), obchodu aj kultúrneho života. Vďaka svojej výhodnej polohe sa vyvinula na trhové mesto (odtiaľ aj názov) a po príchode nemeckých kolonistov odvážne konkurovala takým centrám Spiša, akými vtedy boli Levoča a Kežmarok. Od roku 1412 až do roku 1772 v poľskom zálohu.

V roku 1647 udelil panovník Ferdinand III. Spišskej Sobote právoplatný mestský erb s postavou sv. Juraja na štíte, ako typ hovoriaceho erbu, podľa latinského a nemeckého názvu mesta – Mons Sancti Georgi, Georgenberg, teda Jurajov vrch. V 18. storočí zaznamenala Spišská Sobota najväčší rozvoj, napr. v roku 1773 tu bolo 126 remeselníckych majstrov.  Ako jediné spišské mesto malo v roku 1821 kníhkupectvo.

V roku 1876 sa mesto stalo sídlom slúžnovského obvodu, okresného súdu a daňového úradu. V roku 1946 bola pripojená k Popradu. Spišská Sobota má do dnešných dní nádherné zachovalé historické centrum vyhlásené v roku 1950 za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Námestie krášlia gotické, renesančné i barokové meštianske domy.

K významným pamiatkam patrí kostol sv. Juraja (pôvodne neskororománsky z roku 1273, ktorý bol v roku 1464 goticky prestavaný), kde môžeme obdivovať neskorogotické krídlové oltáre a hlavný oltár z roku 1516 z dielne Majstra Pavla z Levoče, kaplnka sv. Anny zo začiatku 16. storočia, renesančná zvonica z roku 1598 a evanjelický klasicistický kostol z roku 1777. Kostol sv. Juraja získal cenu Kultúrna pamiatka roka 2011.[2]

Dejiny

Prvá písomná zmienka o Spišskej Sobote siaha až do roku 1256 ako hraničná obec Gánoviec, ale nepochybne existovala už dávno predtým. V roku 1271 boli Spišskej sobote udelené mestské privilégiá. Po druhej svetovej vojne sa začala výstavba novej mestskej časti Spišskej Soboty – Nižany

Pamiatky

Centrum Spišskej Soboty tvorí čerstvo zrekonštruované námestie spolu so zvonicou, Mariánskym stĺpom a neskororománskym rímskokatolíckym farským kostolom svätého Juraja z roku 1273, v ktorom sa nachádza:

  • vyrezávaný organ z roku 1662, široký 780 cm, ktorý má 814 píšťal
  • 6 oltárov, z toho hlavný je od majstra Pavla z Levoče.

Stojí tu aj dom, v ktorom bol ubytovaný Matej Korvín. Na jeho počesť je tu vytesaná aj pamätná tabuľa. Na opačnom konci lievikovitého námestia stojí aj klasicistický evanjelický kostol z roku 1777. Pomedzi renesančné domy vedie od kostola úzka ulička k starodávnemu cintorínu.

Vzdelávanie

Vedľa cintorína sa nachádza základná škola s hokejovými a plaveckými triedami a ihriskom.

Osobnosti

Referencie
  1. Demografia [online]. www.poprad.sk, 31. 3. 2015, [cit. 2015-06-19]. Dostupné online.
  2. ONDRÁŠ, Oliver. Ako vyzerá kultúrna pamiatka roka - kostol v Spišskej Sobote [online]. Petit Press, 19.11.2012, [cit. 2012-11-27]. Dostupné online.

Iné projekty


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.