Janusz Chmielowski

Janusz Chmielowski absolvoval štúdia strojného inžinierstva na Polytechnike v Rige v Darmstadte a v roku 1906 ukončil štúdia matematiky vo Ľvove. V rokoch 1906 – 1908 vyučoval na strednej škole vo Lvove, potom pracoval v technických a poisťovacích spoločnostiach vo Vilniuse a Petrohrade. V roku 1923 sa vrátil do Poľska.

Od roku 1924 pracoval v Hornom Sliezsku, potom v hutníckom priemysle v Katoviciach až do vypuknutia druhej svetovej vojny. V rokoch 1939 – 1944 pracoval vo varšavskej firme zaoberajúcej sa obchodovaním so železiarskym tovarom. V roku 1944 bol väznený v nemeckých táboroch. V marci 1945 sa vrátil do Katovíc. V hutníckom priemysle pracoval do roku 1950. Potom, v rokoch 1950 – 1965, bol redaktorom vedeckých a technických vydavateľstiev a redaktorom časopisu Hutník. Pracoval do 87 roku svojho života.

Na prvom výlete do Vysokých Tatier bol s rodičmi ako deväťročný na Morskom oku v roku 1887. S horolezeckými túrami začínal ako 14 - ročný v roku 1892 prvovýstupm na Mały Kozi Wierch (slov. Malý Kozí vrch). Najintenzívnejšie sa horolezectvu venoval, keď jeho rodičia žili v Zakopanom (do roku 1903 ) a počas štúdia a pracovných povinností vo Lvove (do roku 1908). Do Tatier sa vracal v pravidelných intervaloch až do roku 1958, kedy ako 80 - ročný bol na poslednej túre na hrebeni Kościelca.

V roku 1911 urobil prvovýstup zo západnej strany na Zamarłu Turniu (spolu s Zdzisławom Kleszczyńskim a Mieczysławom Świerzom).

Do prvej svetovej vojny spoločníkmi na jeho horolezeckých túrach boli, okrem iných, horskí vodcovia Jędrzej Wala mladší, Jan Bachleda Tajber, od 1894 Klemens Bachleda, potom Jędrzej Marusarz Jarząbek a mnohí iní uhorskí a poľskí horolezci.

Bez horských vodcov spolu s mnohými priateľmi horolezcami urobil mnohé prvovýstupy na tatranské štíty. Napríklad v roku 1903 na Ostrý štít. Urobil prvovýstupy mnohé štíty, okrem iných v roku 1895 na Zadný Gerlach, v roku 1898 Poslednú vežu, v roku 1902 Orlu Basztu a Rumanov štít, v roku 1904 na Druhý Mních, Kačací štít, Strapatú vežu a Kozí štít, v roku 1905 na Malé Rysy, Veľký Žabí štít a Kostolík, v roku 1907 na Žabí mních, v roku 1908 na Żabiu Lalku.

V rokoch 1892 – 1927 vyliezol v tatranských stenách veľa nových ciest od Svinice po Jahňací štít. Jeho posledným bol prvovýstup južným rebrom na Voliu vežu. Do dejín tatranského zimného horolezectva sa zapísal spolu so svojimi priateľmi prvovýstupom na Gerlachovský štít v januári 1905 (Krčmárovým žľabom). Najmä v rokoch 1900 – 1914, ale aj neskôr, patril medzi popredných tatranských horolezcov a znalcov hôr. Popri Tytusovi Chałubińskom písali o ňom ako „Královi Tatier“. Navštívil aj Alpy. V roku 1907 liezol v Dolomitoch a na Wilder Kaiser, v roku 1913 – v skupine na Mont Blanc.

V rokoch 1900–1931 uverejnil mnohé články v horolezeckého prostredia vo Vysokých Tatrách a v Alpách. Opísal nové horolezecké cesty, spomienky na tatranské a alpské túry. Zaoberal sa odbornými tatranskými témami, venoval sa klasifikácii tatranských horolezeckých ciest, dejinám horolezectva, napísal niekoľko väčších biografií o ľuďoch, ktorí boli zviazaní s Tatrami, napríklad o Klemensovi Bachledovi, Leopoldovi Świerzovi, Kazimierzovi Przerwa-Tetmajerovi.

Zaujímal sa o fotografovanie hôr. Jeho fotografie a reportáže boli publikované v mnohých poľských zahraničných časopisoch. Bol autorom horolezeckého sprievodcu Przewodnik po Tatrach (1907 – 1912). Prispel do mnohých turistických sprievodcov, ktoré boli vydané v maďarskom a nemeckom jazyku.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Janusz Chmielowski na poľskej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Janusz Chmielowski