Slovenský raj
Slovenský raj je horské pásmo na východnom Slovensku v oblasti Spiša. Je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska. Z geomorfologického hľadiska patrí do Spišsko-gemerského krasu a leží v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Oblasti horského pásma Slovenského raja chráni Národný park Slovenský raj, ktorý je jedným z deviatich národných parkov na Slovensku.
Slovenský raj | |||
pohorie | |||
Štát | Slovensko | ||
---|---|---|---|
Regióny | Prešovský, Košický | ||
Okresy | Poprad, Spišská Nová Ves | ||
Nadradená jednotka |
Spišsko-gemerský kras | ||
Susedné jednotky |
Vikartovská priekopa Hornádske podolie Havranie vrchy Stolica Muránska planina Heľpianske podolie Kráľovohoľské Tatry | ||
Súradnice | 48°55′14″S 20°27′12″V | ||
Najvyšší bod | Ondrejisko (Borovniak) | ||
- výška | 1 272 m n. m. | ||
Najnižší bod | rieka Hornád | ||
- výška | 466 m n. m. | ||
Rozloha | 210 km² (21 000 ha) | ||
Geologické zloženie | tatrikum, fatrikum | ||
Poloha pohoria na Slovensku
| |||
Wikimedia Commons: Slovenský raj | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Polohopis
Podcelok Spišsko-gemerského krasu zaberá jeho severovýchodnú časť a susedí na severe s Vikartovskou priekopou, na východe s Hornádskym podolím (podcelky Hornádskej kotliny), na juhu nadväzujú Volovské vrchy podcelkom Havranie vrchy. Juhozápadným smerom ležia Stolické vrchy a ich podcelok Stolica a úzkym pásom pokračuje Muránska planina ako druhá polovica Spišsko-gemerského krasu. Západným smerom leží Heľpianske podolie (podcelok Horehronského podolia) a Kráľovohoľské Tatry, zaberajúce východnú časť Nízkych Tatier.[1]
Charakteristika
Je charakteristický členitým terénom – roklinami, potokmi s vodopádmi a krasovými formami, ktoré sú pre turistov sprístupnené formou chodníkov, v náročnejších častiach aj technickými pomôckami.
Slovenský raj má rozlohu asi 210 km² na území okresov Spišská Nová Ves Poprad a Rožňava. Pretekajú ním rieky Hornád a Hnilec. Lesy pokrývajú až 90% územia parku, ide najmä o jedľovo-bukové lesy, dealpínske lesy ale aj zmiešané lesy. Najvyšší vrch je Boroviak v masíve Ondrejisko (1 272 m n. m.), najnižším miestom je koryto Hornádu (466 m n. m.).
Geológia a geomorfológia
Slovenský raj je geomorfologicky súčasťou Spišsko-gemerského krasu a geologicky je súčasťou gemerského pásma (gemerikum). Časť Slovenského raja buduje severogemerické synklinórium, z juhu a juhovýchodu ho ohraničuje Muránsky zlom. Okraj synklinória budujú verfénske vrstvy (spodný trias), vrstvy pestrých bridlíc a asi 150 až 300 m hrubé súvrstvia guttensteinských a wettersteinských vápencov a dolomitov. Tieto karbonáty budujú planiny Glacu a Geráv a ďalších. Miestami sú zachované soľné brekcie a paleogénne bazálne zlepence.[2] Pomenovanie Slovenský raj sa začalo používať v roku 1921.
Reliéf
- Krasové planiny – Glac, Geravy, Lipovec, Skala, Pelc
- Prechodný typ – vápencové komplexy zvrásnené do štruktúr, dolomity, verfénske vrstvy, aniské bridlice
- Normálny typ – verfénske vrstvy, kryštalinikum, menšia členitosť
Pôdy
- na vápencoch a dolomitoch – rendziny
- sprašové hliny – hnedé lesné pôdy niekde illimerizované
- na pestrých verfénskych vrstvách – hnedé lesné pôdy
- alúviá – štvrtohorné nánosy pri vodných tokoch rôzneho zloženia
Klíma
Územie patrí medzi mierne teplé a mierne vlhké. Členitosť terénu spôsobuje prítomnosť inverzií. Priemerné ročné teploty sú 4 – 6 °C. Najviac zrážok je v júni, najmenej vo februári. Najteplejší mesiac je júl (16 – 17 ˚C), najchladnejší január (-5 až -6 ˚C).
Najkrajšie obdobie s najstálejším počasím je koncom leta a začiatkom jesene.
Významné vrcholy
- Ondrejisko (Borovniak) (1 272 m n. m.)
- Javorina (1 186 m n. m.)
- Honzovské (1 172 m n. m.)
- Havrania skala (1 153 m n. m.)
- Vahan (1 139 m n. m.)
- Popová (1 099 m n. m.)
- Barbolica (1 013 m n. m.)
Kaňony, tiesňavy, rokliny, doliny
- Biela dolina-Piecky
- Čierna dolina
- Kláštorská roklina
- Kyseľ
- Malý Sokol (neprístupný verejnosti)
- Prielom Hornádu (najdlhšia)
- Sokolia dolina (najpríkrejšia)
- Stratenský kaňon
- Suchá Belá (najnavštevovanejšia)
- Veľký Sokol
- Tiesňavy
- Zadná diera (neprístupná verejnosti)
- Zejmarská roklina
- Zelená dolina (neprístupná verejnosti)
Vodopády Slovenského raja
V roklinách a tiesňavách Slovenského raja je množstvo vodopádov, od malých až po vysoké niekoľko desiatok metrov. Medzi najznámejšie a najkrajšie patria:
- Závojový vodopád (Sokolia dolina): 75 m
- Obrovský vodopád (Kyseľ): 60 m
- Karolinyho vodopád (Kyseľ): 25 m
- Kaplnkový vodopád (Kyseľ): 15 m
- Okienkový vodopád (Suchá Belá): 15 m
- Misové vodopády (Suchá Belá): 29 m
- Veľký vodopád (Piecky): 12 m
- Bočný vodopád (Suchá Belá): 12 m
- Terasový vodopád (Piecky): 10 m
- Korytový vodopád (Suchá belá): 10 m
Vodné plochy
- Hanz-Jakubová pod Vahanom
- Klauzy
- Palcmanská Maša
- Blajzloch
Jaskyne
V Slovenskom raji je bohato vyvinutý podzemný kras a nachádza sa v ňom už 436 jaskýň. Zo 69 doteraz preskúmaných jaskýň na území parku je verejnosti prístupná len Dobšinská ľadová jaskyňa. Na túto jaskyňu nadväzuje Stratenská jaskyňa, ktorá je však verejnosti neprístupná. Ďalšími známejšími jaskyňami sú:
- Medvedia jaskyňa
- Čertova jaskyňa
- Duffart
- Kláštorská jaskyňa
- Dlhá jaskyňa
- Jaskyňa nad Košiarom
- Jaskyňa na Skale
- Kešelova diera
- Ružová jaskyňa
- Vlčia jaskyňa
Fauna a flóra
Lesy popretkávané dolinami a neprístupnými tiesňavami vytvárajú dokonalé podmienky pre zachovanie množstva ohrozených druhov vtáctva, zveri a rastlín. V Slovenskom raji nájdeme vlka (Canis lupus), rysa (Lynx lynx), líšku (Vulpes vulpes), lesnú kunu (Martes martes), orla skalného (Aquila chrysaetus), jastraba (Accipiter sp.), myšiaka hôrneho (Buteo buteo) a severského (Buteo lagopus), viacero druhov sokolov (Falco sp.), ale aj v roku 1963 umelo vypustený alpský poddruh kamzíka vrchovského (Rupicapra rupicapra alpina L.).
V potokoch a vodných nádržiach žijú rôzne pôvodné druhy ako napríklad pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss), rak riečny (Astacus astacus), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra) a iné.
V kaňonoch a tiesňavách sa zachovali pôvodné zmiešané lesy, v chladných roklinách rastie tis obyčajný (Taxus baccata). Na skalách a bralách rastú rôzne teplomilné rastliny, na lúkach lúčne a v roklinách a tiesňavách nájdeme aj chladnomilné druhy rastlín.
Turistické trasy
Čingov (494 m n. m.)
Čingov je najstaršie a najväčšie turistické centrum v oblasti. Nachádza sa v údolí Hornádu medzi vrchom Čingová (665 m n. m.) a výbežkami Ludmanky (527 m n. m.). Je východiskom náročnejších túr do centrálnej časti Slovenského Raja. Prístup je z cesty Spišský Štvrtok-Spišská Nová Ves ale aj zo Spišských Tomášoviec.
Okolie: Spišské Tomášovce, Smižany, Spišská Nová Ves, Prielom Hornádu, Kláštorisko, Sovia Skala, Tomášovský výhľad.
Dedinky (790 m n. m.)
Obec Dedinky vznikla roku 1933 spojením dvoch menších obcí – Štefanovce a Imrichovce. Dedinky ležia v údolí rieky Hnilec, nad priehradou Palcmanská Maša, ktorá patrí k najchladnejším na Slovensku.
Nad Dedinkami je planina Geravy, na ktorú sa do roku 2009 dalo vyviesť sedačkovou lanovkou. Odtiaľ vedú turistické chodníky, po ktorých sa dá dostať takmer do každej časti Slovenského raja.
V obci je možné sa ubytovať buď v hoteli alebo na privátoch.
Počas zimnej sezóny sa dá v obci aj lyžovať, lyžiarske svahy s vlekmi sú určené skôr pre nenáročných lyžiarov.
Dobšinská Ľadová Jaskyňa (855 m n. m.)
Dobšinská ľadová jaskyňa je osada patriaca do obce Stratená v údolí rieky Hnilec. V obci začína Stratenská dolina s kaňonom rieky Hnilec končiacim za Stratenskou pílou v priehrade Palcmanská Maša.
Osada leží pri rovnomennej jaskyni vyhlásenej za národnú prírodnú pamiatku roku 1964. Jaskyňa je dlhá 1232 metrov, výzdoba jaskyne je tvorená ľadom. Jaskyňa svojím charakterom zaľadnenia patrí medzi najvýznamnejšie na svete. Jaskyňa je otvorená od polovice mája do konca septembra, denne okrem pondelkov. Verejnosti je prístupných 475 metrov s prevýšením 43 metrov, prehliadka trvá 40 minút.
Geravy
Geravy je zachovalá vápencová plošina, leží na nej množstvo krasových útvarov. Geravy sú súborom horských lúk a polian obklúčených lesmi. Geravy boli v minulosti prístupné z Dediniek aj sedačkovou lanovkou. Po Glackej ceste sú z Geráv prístupné takmer všetky oblasti Slovenského raja. Nachádzajú sa tu tiež neupravované bežecké trate. Voľakedy tu bol taktiež malý lyžiarsky vlek, ale na protest ochranárov musel byť neskôr demontovaný.
Kláštorisko (790 m n. m.)
Kláštorisko je popri Čingove a Podlesku ďalšie známe stredisko na severe Slovenského raja. Na Kláštorisko vedie množstvo turistických chodníkov z Podlesku cez rokliny Suchá Belá, Kyseľ, Prielom Hornádu, z Čingova ale dá sa naň dostať prakticky z každej časti Slovenského raja.
Na Kláštorisku je vybudované turistické centrum s reštauráciou, chatami a penziónom.
Na Kláštorisku sa nachádzajú zrúcaniny kartuziánskeho kláštora, vybudovaného v 13. storočí (zakladacia listina z 12. decembra 1299). Kláštor bol v (?) 13. storočí útočiskom obyvateľov pred útočiacimi tatárskymi hordami. V súčasnosti je kláštor v rekonštrukcii, každoročne koncom augusta sa na ňom konajú odpustové slávnosti.
Mlynky (739 m n. m.)
Obec Mlynky bola vytvorená z bývalých baníckych osád: Biele Vody, Havrania Dolina, Mlynky, Palcmanská Maša, Prostredný Hámor, Rakovec a Sykavka. V rokoch 1931 – 1933 učil v Bielej Vode Ján Nálepka, po ktorom sú pomenované vodopády v Zejmarskej rokline.
Mlynky sú najvýznamnejším strediskom zimných športov v Slovenskom raji. Na svahoch Kruhovej sú tri lyžiarske vleky a viaceré zjazdové trate rôznej náročnosti, v okolí Bielej Vody sú vybudované bežecké trate.
Turistické chodníky vedú do Zejmarskej rokliny a na Geravy odkiaľ sú prístupné všetky ostatné turistické oblasti Slovenského raja.
Podlesok (542 m n. m.)
Podlesok je centrum v údolí Veľkej Bielej Vody od ústia Suchej Belej po ústie Veľkej Bielej vody do Hornádu (Hrdlo Hornádu). Prístup zo Spišského Štvrtka (14 km).
Okolie: Betlanovce, Spišský Štiavnik, Hrabušice, Spišský Štvrtok, Dravce, tiesňavy Suchá Belá, Piecky, údolie Veľkej Bielej vody, Prielom Hornádu.
Spišská Nová Ves (458 m n. m.)
Okresné mesto v mieste, kde rieka Hornád opúšťa Slovenský raj. Mesto má hotelové ubytovanie.
Okolie: Levoča, Spišské Vlachy, Spišské Podhradie, Dreveník, Markušovce, Čingov, Smižany. Novoveská Huta je východiskom trás do severovýchodnej časti Slovenského raja.
Stratená
Stratená je obec v údolí rieky Hnilec, v minulosti banícka osada. V obci možnosť ubytovania v hoteli, penziónoch a na privátoch. Z obce vedie turistický chodník na vrchol Havranej skaly, do Dediniek, cez Tiesňavy pod Hanesovou do Dobšinskej ľadovej jaskyne. V okolí obce leží prírodná rezervácia Stratená so Stratenskou dolinou.
Chránené územia v Slovenskom raji[3]
Národné prírodné rezervácie
Prírodné rezervácie
- Barbolica
- Čingovské hradisko
- Hranovnické pleso
- Kocúrová (štúdium rastu a prirodzenej obnovy stromov)
- Malé Zajfy
- Mokrá
- Muráň
- Ostrá skala
- Vyšná Roveň
Národné prírodné pamiatky
Chránený areál
Osady na území parku
Na území národného parku ležia nasledovné dediny a osady:
Referencie
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-03-23]. Dostupné online.
- Vladár, J. a kolektív, 1981; Encyklopédia Slovenska V. zväzok R- Š. Veda, Bratislava, s. 488
- Zoznam chránených území v Slovenskom raji