Busov (pohorie)

Busov je pohorie a geomorfologický celok Nízkych Beskýd. Patrí medzi plošne najmenšie a najmenej turisticky frekventované pohoria na Slovensku. Celé pohorie patrí do okresu Bardejov. Najvyšší vrch sa tiež volá Busov (1 002 m n. m.).[1]

Busov
pohorie
geomorfologický celok
Busov (1 002 m n. m.) najvyšší vrch pohoria
Štát Slovensko
Región Prešovský
Okres Bardejov
Nadradená
jednotka		 Nízke Beskydy
Susedné
jednotky (na Slovensku)		 Ondavská vrchovina
Súradnice 49°22′S 21°13′V
Najvyšší bod Busov
 - výška 1 002 m n. m.
 - súradnice 49°23′17″S 21°9′39″V
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Wikimedia Commons: Busov
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Geomorfologické začlenenie územia

Ohraničenie celku Busov

Na severe vymedzuje územie poľská hranica, na území Slovenska Busov ohraničuje iba Ondavská vrchovina. Pohorie sa nečlení na žiadne nižšie jednotky.[2]

Geologický vývoj

História geologického vývoja regiónu sa začala písať tvorbou Vnútorných Západných Karpát, bradlového pásma a vonkajšieho flyšu. Rozdelenie druhohôr a ich zaradenie k jednotlivým segmentom slovenských Západných Karpát sa opiera o štúdium makroskamenelín, mikrofaunu a o celkový tektonický vývoj.

Mezozoická doba sa v počiatku javila relatívnym tektonickým pokojom. Sedimentácia v období triasu až neokómu (vrchná krieda) bola v podstate hlbokomorská, len niektoré obzory majú znaky plytkovodnej akumulácie. Intenzívna sedimentačná činnosť prebehla hlavne na začiatku triasu. Usadeniny vrchnej jury nachádzame v bradlovom pásme, ale aj vo vonkajšom flyši. Vo Vnútorných Karpatoch v období kriedy došlo k mohutnému vrásneniu a vzniku vonkajších presunov horninového materiálu. Pre nedostatok kriedových hornín vo flyši môžeme identifikovať mezozoické vrásnenie[chýba zdroj]. Hojné sklzové textúry v sedimentoch vrchnej kriedy dokumentujú tektonický pulz tohto obdobia.

Tento sedimentologický jav pozorujeme aj na rozhraní kriedy a paleogénu. Prísun hrubých klastík, vznik sklzových telies a sedimentárnych vrás, to všetko signalizuje rýchly katastrofizmus. Vznik zdrojových oblastí a sedimentačných priestorov bol sprevádzaný nielen tektonickými deformáciami, ale aj vulkanickou činnosťou. Sopečná činnosť v tejto oblasti má charakter iniciálneho vulkanizmu. Melafýry permokarbónu až triasu a tešinity neokómu, ale aj bazaltové andezity severne od Haligoviec sa predrali z hĺbok zeme cez zlomy. Z týchto láv vznikali výlevné horniny. V paleogéne poznáme aj tufitické polohy.

Malcovské vrstvy magurského flyšu sú tvorené z piesčitých vápencov ako flyš bradlového pásma. Strednoeocénne až paleocénne flyšové sekvencie obsahujú pieskovcové lavice, v ktorých dominuje kremeň a vôbec kryštalinikum tmelené karbonátovým tmelom. Spôsob porušenia flyšových sekvencií odráža tektonické pochody v mieste ich výskytu. Horizontálne a vertikálne deformácie nám určujú, ktorá zložka pohybu prevládla počas horninotvorných pochodov.

Prehľad geologickej stavby
  • Vonkajšie flyšové pásmo
  • Smilnianské tektonické okno
  • Magurská jednotka
  • Krynická jednotka (čergovská)
  • Bystrická jednotka
  • Račianska jednotka

Vrchnokriedové až spodnooligocénne sekvencie majú prevažne charakter flyšový. Zúčastnili sa na geologickej stavbe až po vrchnej kriede. Tektonické deformovanie regiónu je predvrchnokriedové, paleogénne, popaleogénne. Sedimentačný priestor, v ktorom sa ukladali sedimenty vrchnej kriedy a paleogénu sa utvorili v laramskom období (tiež označované ako jarmutská fáza). Zdrojom pre akumuláciu paleogénnych sedimentov sa stali horniny tektonicky vyvrásnené pred obdobím vrchnej kriedy. Počas paleogénu došlo k ďalšiemu tektonickému deformovaniu oblasti. Posledné obdobie, ktoré vlastne dalo regiónu dnešnú podobu, sa datuje od spodného oligocénu až po súčasnosť.

Tieto rozhodujúce tektonické obdobia sa stali základom pre dnešné delenie regiónu na geologické celky.

Charakteristika zastúpených útvarov

V oblasti vymedzeného regiónu nachádzame exotické horniny kryštalinika a vulkanitov, ale tiež aj sedimenty mezozoika, paleogénu a kvartéru.

Vo flyši bradlového pásma, ako aj v paleogénnom flyši sú v hruboklastických polohách valúny[chýba zdroj]:

Táto škála horninového materiálu nám determinuje zdrojovú zónu, z ktorej materiál migroval do flyšového bazénu. Na geologickej stavbe územia sa okrem starších hornín známych len z valúnového materiálu zúčastňujú mezozoické horniny, ako aj horniny vnútrokarpatského paleogénu a vonkajšieho flyšu. Mezozoicko-paleogénne sedimenty pokrýva tenká štvrtohorná akumulácia úlomkových sedimentov.

Bystrická jednotka

Rozprestiera sa pri rieke Ondava (od Muchovej hory), tiahne sa cez Bardejov, Cigeľku až na poľsko-slovenské hranice.

Tvarožské pieskovce

Tiahnu sa od Ruského Kručova až na poľsko-slovenskú hranicu. Typový profil pieskovcov je v záreze potoka medzi Vyšným a Nižným Tvarožcom. Hrúbka tohto litologicky i stratigraficky odlišného súvrstvia je asi 1 000 metrov. Je to komplex masívnych pieskovcov, v podloží i nadloží má drobnorytmický flyš. Nadložné drobnorytmické súvrstvie s pestrými ílovcami sa nazýva belovežským súvrstvím. Svetlé hrubozrné pieskovce s množstvom živcov často prifarbuje rozpustený limonit, ktorý zanechal v silne zvetraných pieskovcoch červenohrdzavé šmuhy. Pieskovcový komplex je prekladaný piesčitými ílovcami.

Belovežské súvrstvie

Spadá do bystrickej litofaciálnej jednotky. Sedimenty sú definované od obce Beloveža ako súvrstvie modrozelených a červených bridlíc a hieroglyfových pieskovcov s odtlačkami neznámeho pôvodu.

Vyvinuté sú v niekoľkých pruhoch od rieky Ondavy po slovensko-poľské hranice. Belovežské súvrstvie sa vyvíjalo z podložných tvarožských pieskovcov. Pieskovce a ílovce sa striedajú v pomere 1:1. Pieskovce majú psamitickú štruktúru, sú zastúpené akcesorickými minerálmi stmelenými karbonátovým tmelom. Ílovce tvoria ďalší člen rytmu, sú zelené, modrosivé a tehlovo červené[chýba zdroj].

Zlínske súvrstvie

Lastúrnaté vápnité ílovce, glaukonitové a drobové pieskovce.

Je to litofaciálny komplex sedimentov reprezentovaný tvrdými lastúrnatými ílovcami sivých farieb a strednoeocénnymi lavicami pieskovcov. V bystrickej jednotke sú zastúpené tri druhy pieskovcov. Silne glaukonitové biecke a osielecké pieskovce – z poľskej flyšovej oblasti, silne sľudnaté strednozrnné až jemnozrnné drobové pieskovce[chýba zdroj].

Pestré súvrstvie

Červené ílovce, mangánové konkrécie, tenkolavicovité pieskovce.

Toto súvrstvie reprezentujú cviklovočervené ílovce s mangánovými konkréciami, modrozelenými ílovcami a tmavosivými vápnitými ílovcami.

Globerínové sliene

Vápnité ílovce zelených odtieňov.

Trávovozelené, modrosivé a zelenosivé ílovce, ktorými sa končí pelitická sedimentácia pestrých vrstiev, sú príznačné pre bystrickú litofaciálnu jednotku[chýba zdroj].

Zlepence s exotickým materiálom

Je to občas sa vyskytujúca poloha, ktorá je spätá s bázou omborskej jednotky. Hrubé psafity s materiálom kryštalinika, mezozoika a exotík sú súčasťou hrubolavicovitých sedimentov spodných malcovských vrstiev[chýba zdroj].

Malcovské súvrstvie

Pieskovce so závalkami ílovcov a rastlinnou sečkou.

Menilitové súvrstvie

Čokoládovohnedé tvrdé ílovce, rohovce, pelokarbonáty.

Malcovské súvrstvie

Sivé vápnité ílovce a pieskovce.

Je to flyšové súvrstvie, silne pripomínajúce vnútrokarpatský paleogén, ale aj krosniansky flyš. Ílovce sú sivých odtieňov. Prevládajú nad karbonátovými pieskovcami. Niektoré lavičky pieskovcov sú gradačne zvrstvené.

Geomorfologicke pomery – tvary reliéfu
  • zosuvy
  • iné štruktúrne tvrdoše
  • monoklinálne hrebene
  • morfologicky výrazné stráne na tektonických poruchách
  • štruktúrne chrbty bez výraznej asymetrie
  • kary
  • trógy
  • travertínové kopy
  • riečné terasy – nízke, stredné, vysoké
  • úvalinové doliny a úvaliny kotlín a brázd

Základné typy erózno-denudačného reliéfu
  • hornatinový reliéf
  • vrchovinový reliéf
  • reliéf pedimentových podvrchovín a pahorkatín
  • reliéf eróznych brázd

Zlomovo-vrásové štruktúry flyšových Karpát
  • morfoštruktúrna transverčná depresia Nízkych Beskýd

Morfologicko-morfometrické typy reliéfu
  • vrchoviny
    • silne členité
    • veľmi silne členité
  • pahorkatiny
  • silne členité

Pozri aj

Referencie
  1. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.

Panoráma pohoria
Panoráma

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.