Rysy (vrch)

Rysy (2 503,0 m n. m.)[1] (poľ. Rysy, nem. Meeraugspitze, maď. Tengerszemcsúcs) sú jedným z najpopulárnejších vyhliadkových štítov hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Nachádzajú sa medzi Žabím sedlom (Žabím koňom) a Váhou (Ťažkým štítom) na slovensko-poľskej hranici.[2]

Rysy
vrch
Turisticky prístupný hraničný vrchol Rysov (2 498,7 m n. m.)
Štáty Slovensko, Poľsko
Regióny Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo
Okresy Poprad, Powiat tatrzański
Obce Vysoké Tatry, Tatranská Javorina
Katastrálne územie Štrbské Pleso, Tatranská Javorina
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 498,6 m n. m.
Najvyšší vrch Poľska
Súradnice 49°10′45″S 20°05′19″V
Najľahší výstup cez Mengusovskú dolinu a sedlo Váha po turistickej značke
Prvovýstup Eduard Blasy a sprievodca
Ján Ruman Driečny starší
 - dátum 30. júl 1840
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Rysy
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál
Turisticky prístupný je hraničný vrchol s nadmorskou výškou (2 498,7 m n. m.), ktorý je zároveň najvyšším vrcholom Poľska

Charakteristika

Od východného vrcholu tvorí prvý hraničný bod medzi Slovenskom a Poľskom na hlavnom hrebeni a severozápadný vrchol je najvyšším bodom Poľska. Na sever vysiela dlhý vedľajší hrebeň medzi Dolinu Rybiego Potoku a Bielovodskú dolinu. Medzi Rysmi a najbližším západným susedom - Žabím koňom, leží Žabie sedlo. Od Ťažkého štítu na juhovýchode oddeľuje Rysy sedlo Váha a od Malých Rysov v bočnom, na sever vybiehajúcom hrebeni Sedielko pod Rysmi. Horolezecky najatraktívnejšia je 400 metrová východná stena.[3]

Rysy majú tri vrcholy:

  • prostredný (hlavný) (2 503,0 m n. m.),[1] leží na Slovensku.
  • severozápadný (2 498,7 m n. m.),[1] najvyšší bod Poľska.
  • juhovýchodný (2 473 m n. m.), leží na Slovensku.
Turisticky prístupný severozápadný vrchol Rysov (2 498,7 m n. m.) - najvyšší bod Poľska

Severozápadný vrchol zároveň slúži, od roku 2000, ako hraničný peší prechod po červenej značke do Poľska. Otvorený je v čase letnej turistickej sezóny. Rysy (ich severozápadný vrchol) sú najvyšším bodom Poľska.

Na úbočí Rysov sa v nadmorskej výške 2 250 m n. m. nachádza najvyššie položená horská chata v Tatrách i na Slovensku, Chata pod Rysmi.

Na úpätí Rysov (na slovenskej strane) sa nachádzajú 3 malé karovo-morénové jazerá - Žabie plesá (Veľké, Malé a Vyšné), na poľskej strane ležia dve plesá: Czarny Staw pod Rysami a najväčšie tatranské pleso - Morskie Oko.

Názov

Názov Rysy (zhodný v slovenčine aj v poľštine) pochádza z goralského rysy, čo je pomenovanie pre čiary, ryhy či štrbiny, ktoré sú viditeľné pri pohľade zo severu na vrchol Rysov a tiež na severné steny Mengusovských štítov. Tieto žľaby sú často i v lete zasnežené a tak sa vynímajú na tmavom žulovom podloží skalných stien. Nemá teda nič spoločného s rovnomennou mačkovitou šelmou. Pred 1. svetovou vojnou ich dokonca propagovali pod názvom uhorské/maďarské alebo tatranské Rigi (podľa vrchu Rigi, čo je výrazný a turisticky obľúbený vrch vo Švajčiarsku), pre ich široký výhľad. Prvý turistický návštevník Eduard Blasy so svojimi priateľmi, ktorý vystúpil na vrchol Rysov v lete 1840, ho pomenoval Meeraugspitze. Napísal: „Vypína sa tesne nad Meerauge a patrí mu zrejme piate miesto vo výškovom poradí“.[2][3]

Chata pod Rysmi (2 250 m n. m.) - najvyššie položená horská chata v Tatrách i na Slovensku
Panoramatický výhľad z vrcholu Rysov na západnú časť Vysokých Tatier

.

Prvovýstupy

Prvý známy letný výstup na Rysy uskutočnil v roku 1840 Eduard Blasy s priateľmi a so sprievodcom Jánom Rumanom-Driečnym starším, prvý zimný výstup uskutočnili Theodor Wundt a Jakub Horvay 10. apríla 1884. Prvou ženou bola v zime na Rysoch 17. februára 1905 budapeštianska horolezkyňa a lyžiarka Terézia Egenhofferová (1885  1940) s horským vodcom Jánom Franzom st.[3]

Známe výstupy

Roku 1899 navštívila Rysy poľsko-francúzska vedkyňa Marie Curiová (1867  1934) s manželom Pierrom a roku 1913 neskorší vodca ruskej revolúcie, Vladimir Iľjič Lenin, na ktorého počesť sa počas socializmu v Česko-Slovensku konali výstupy na Rysy. Dňa 18. augusta 1939 spáchal na Rysoch samovraždu zakopanský pedagóg, básnik, kritik Adam Prochal (1890  1939). Ťažko znášal politické napätie spojené s pripravovanou hitlerovskou agresiou do Poľska.[3]

V roku 1886 upravili chodník od Morského oka a na najťažších miestach namontovali reťaze. Dňa 5. júla 2012 sa z poľskej strany Rysov zrútila skalná lavína a na asi 200 metrovom úseku poškodila reťaze a chodník nad Czarnym Stawom.[3]

Deaf Rysy

Od roku 2015 v prvý októbrový víkend organizuje Deaflympijský výbor Slovenska športovo-spoločenské podujatie Deaf Rysy. Na Štrbskom Plese je zraz a ubytovanie účastníkov, kde zároveň prebieha sprievodný program. Jeho súčasťou sú prednášky s projekciou krátkometrážnych filmov s tématikou zameranou na šport deaflympionikov a históriu športu nepočujúcich na Slovensku.[4] Súčasťou podujatia je vyhlásenie najúspešnejšieho športovca (Deaflympionik roka). Vrcholom je samotný výstup na Rysy, ktorého trasa sa však pri nepriaznivom počasí (ako tomu bolo v roku 2017) môže upraviť a skrátiť.[5]

Prístup

Zo Slovenska

Z Poľska

Upozornenie

Rysy sú najvyšším tatranským vrcholom, na ktorý vedie turistický chodník. Pre turistov sú prístupné počas letnej turistickej sezóny. V čase od 1. novembra do 15. júna sú počas vysokohorskej uzávery (ochrana fauny a flóry) pre turistiku uzavreté.

Zjednodušenie prístupu

V roku 2016 na najexponovanejších miestach, v závere turistického chodníka na Chatu pod Rysmi, boli umiestnené nové technické pomôcky, ktoré uľahčujú turistom i vysokohorským nosičom výstup na Chatu pod Rysmi.[6]

Galéria

Referencie

  1. Turistická mapa 113 Vysoké Tatry 1 : 50 000. 12. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2013. ISBN 978-80-8042-680-4.
  2. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  3. BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
  4. Deaf Rysy 2016 - Deaflympijský výbor Slovenska [online]. deaflympic.sk, 2016-04-23, [cit. 2017-11-28]. Dostupné online.
  5. Televízny klub nepočujúcich [online]. rtvs.sk, [cit. 2017-11-28]. Dostupné online.
  6. Ako a prečo sa namontovali kovové schody na Rysy

Literatúra

Knihy

  • Šport, Bratislava, Andráši Július a kolektív, Turistický sprievodca ČSSR – Zväzok 6, Vysoké Tatry, 1985

Mapy

  • VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec, č. 113, Turistická mapa 113 Vysoké Tatry 1 : 50 000, 12. vydanie, 2013, ISBN 978-80-8042-680-4
  • BB Mapy, Banská Bystrica, 6. časť, Vysoké Tatry Podrobná turistická a cykloturistická mapa 1 : 50 000 (príloha denníka Pravda), 1. vydanie, 2016

Pozri aj

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rysy (vrch)

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.