Kozie chrbty

Pohorie sa tiahne východozápadným smerom, od Jánoviec pri Poprade až po Kráľovu Lehotu pri sútoku Bieleho a Čierneho Váhu. Jeho severné svahy spadajú do Podtatranskej kotliny, južnú hranicu s Nízkymi Tatrami tvorí údolie Čierneho Váhu. Východnejšie je situovaná hlboká a výrazná Vikartovská priekopa, ktorou preteká horný tok rieky Hornád, patriaca Hornádskej kotline.[1]

Hlavný hrebeň pohoria len málokde klesá pod hranicu 1 000 metrov nad morom. Svoj vrchol dosahuje na Kozom kameni (1 255 m n. m.), ktorý má dva vrcholy spojené úzkym skalnatým hrebeňom. Potom mierne klesá cez Krížový vrch (1 102 m n. m.) a Krížovú (941 m n. m.) do hlbokého zárezu pri Kvetnici. Reliéf pohoria má prevažne charakter vrchoviny. Pohorie je sčasti tvorené Važeckým krasom, rozprestierajúcim sa južne od Važca na ploche približne 30 kilometrov štvorcových. Vyskytujú sa tu najmä podzemné krasové javy, najznámejším z nich je sprístupnená Važecká jaskyňa.[2]

Pohorie zaraďujeme do mierne teplej až chladnej klimatickej oblasti. Južné svahy pohoria sú pokryté prevažne reliktnými teplomilnými dubinami. Ďalšími drevinami, ktoré sa hojne vyskytujú na území Kozích chrbtov sú smrek, jedľa, borovica a smrekovec opadavý.

• Národná prírodná rezervácia Hranovnická dubina – rozprestiera sa na takmer 67 hektároch na južnej strane pohoria medzi Kvetnicou a Hranovnicou. Jej úlohou je ochrana lesných spoločenstiev dubového a bukovo-dubového vegetačného stupňa . Je to najsevernejšia oblasť výskytu duba zimného na Slovensku. V lesnom podraste sú mnohé teplomilné druhy so severnou hranicou rozšírenia práve v tejto rezervácii.

• Prírodná rezervácia Baba – rozprestiera sa na výmere približne 201 hektárov. Je vyhlásená na ochranu reliktných teplomilných spoločenstiev vápencových a dolomitových skál Kozích chrbtov so vzácnymi a chránenými druhmi flóry a fauny.

• 
  Tatry spod Kozieho kameňa
• 
  Kozie chrbty z Hrebienka, v pozadí Nízke Tatry

• Zoznam vrcholov v Kozích chrbtoch

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kozie chrbty