Východná Vysoká
Východná Vysoká (poľ. Mała Wysoka, maď. KisViszoka, nem. Kleine Viszoka, Kleine Vysoka) je rozložitý pyramídový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Poľským hrebeňom a Prielomom. Z nej odbočuje mohutná rázsocha, v ktorej sa nachádza Bradavica, Velické granáty a Slavkovský štít.[1]
Východná Vysoká | |||
vrch | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Prešovský kraj | ||
Okres | Poprad | ||
Pohorie | Vysoké Tatry | ||
Povodie | Poprad, Dunajec | ||
Nadmorská výška | 2 428,6 m n. m. | ||
Súradnice | 49°10′31″S 20°08′44″V | ||
Najľahší výstup | cez Velickú dolinu | ||
Prvovýstup | Dr. László Jarmay, Ján Hunsdorfer | ||
- dátum | jeseň 1890 | ||
Poloha v rámci Slovenska
| |||
Poloha v rámci Tatier
| |||
Wikimedia Commons: Východná Vysoká | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Charakteristika
Z vrcholu štítu je prekrásny výhľad na celé Tatry, do Veľkej Studenej doliny, Velickej doliny, i na okolité štíty (Gerlachovský, Litvorový, Vysoká, Bradavica a iné).
Do Velickej doliny na juhozápade spadá plynule suťoviskami. Nad Veľkou Studenou dolinou na východe sa čnie strmá stena, rovnako ako nad Zamrznutým plesom v Zamrznutom kotli vo Svišťovej doline, ktorá je v závere Bielovodskej doliny.
Názov
Názov Vysoká podčiarkuje vysoký kopec, z ktorého je dobrý výhľad na okolitú krajinu. V adjektíve Východná vyjadruje jeho východnejšiu polohu od západne ležiacej a vyššej Vysokej. Súčasný názov má od roku 1922, keď o ňom písal Miloš Janoška v časopise Krásy Slovenska. Nezmyselný starý názov Malá Vysoká, ktorý má korene v 70-tych rokoch 19. storočia dožíva v poľskom názvosloví. Rovnaký význam má v nemeckom a maďarskom názvosloví.[1]
Turistika
Prví návštevníci boli pravdepodobne pytliaci, bylinkári alebo hľadači pokladov. Písomne zachytený prvý turistický výstup sa nezachoval. V roku 1892 bol vybudovaný chodník na vrchol štítu z Poľského hrebeňa.
Najčastejší výstup na vrchol začína v Starom Smokovci, v Tatranskej Polianke alebo v Lysej Poľane.
Východná Vysoká je prístupná:
- po
značke: - z Poľského hrebeňa (chodník je v najťažších miestach zabezpečený reťazami)
- zo Starého Smokovca cez Nový Smokovec, rázcestie Nad Zrubami a rázcestie Velická poľana, ďalej
- po
značke cez Sliezsky dom okolo Velického plesa a Poľský hrebeň a ďalej - po
značke na Východnú Vysokú
- po
- po
- po
značke: - z Tatranskej Polianky cez rázcestie Velický most a rázcestie Velická poľana, ďalej
- po
značke cez Sliezsky dom okolo Velického plesa a Poľský hrebeň a ďalej - po
značke na Východnú Vysokú
- po
- po
- z Tatranskej Polianky cez rázcestie Velický most a rázcestie Velická poľana, ďalej
- po
značke (Tatranská magistrála): - zo Štrbského plesa cez Popradské pleso, Ostrvu, Batizovské pleso a rázcestie Pod Suchým vrchom, alebo
- z Hrebienka, ďalej
- po
značke cez Sliezsky dom okolo Velického plesa a Poľský hrebeň a ďalej - po
značke na Východnú Vysokú
- po
- po
- po
značke: - z Lysej Poľany, cez Bielovodskú dolinu, Bielu vodu, alebo
- zo Zbojníckej chaty cez Prielom[2][3], ďalej
- po
značke k a Poľskému hrebeňu a ďalej - po
značke na Východnú Vysokú
- po
- po
Referencie
- BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- BOHUŠ ML., Ivan. Na štíty a sedlá. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2015. ISBN 978-80-89575-08-4. S. 94.
- ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.