Vetrová skala
Vetrová skala (ukr. Вітрова-Скала, Ветрова-Скала) (1 024,5 m n. m.)[1] je druhý najvyšší vrch sopečného pohoria Vihorlatské vrchy a najvyšší v ukrajinskej časti Vihorlatu.
Vetrová skala Вітрова-Скала | |||
vrch | |||
Pohľad na Vetrovú skalu zo Sninského kameňa | |||
Štáty | |||
---|---|---|---|
Regióny | Košický kraj, Zakarpatská oblasť | ||
Okresy | Sobrance, Užhorodský rajón | ||
Obec | Koňuš | ||
Pohorie | Vihorlatské vrchy | ||
Povodie | Uh | ||
Nadmorská výška | 1 024,5 m n. m. Najvyšší vrch ukrajinskej časti Vihorlatu | ||
Relatívna výška | 615 m 15. naj. na Slovensku | ||
Súradnice | 48°46′47″S 22°21′52″V | ||
Najľahší výstup | z obce Beňatina | ||
Poloha v rámci Slovenska
| |||
Poloha v rámci Košického kraja
| |||
Wikimedia Commons: Vetrová skala | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Druhý najvyšší vrch Vihorlatských vrchov; Najvyšší bod podcelku Popriečny, okresu Sobrance a Užhorodského rajónu | |||
Vetrová skala je tiež najvyšším bodom podcelku Popriečny, okresu Sobrance aj Užhorodského rajónu.
Nachádza sa v masíve Popriečny vo východnej časti Vihorlatských vrchov, nad dedinou Beňatina asi 12,5 km severovýchodne od Sobraniec a 15 km severne od Užhorodu priamo na slovensko-ukrajinskej štátnej hranici. Slovenská časť sa nachádza na území okresu Sobrance (Košický kraj), ukrajinská v Užhorodskom rajóne (Zakarpatská oblasť).
Na niektorých starších mapách je vrch nesprávne označovaný ako Popriečny vrch, na novších je takto pomenovaná kóta 994,5 m n. m. nachádzajúca sa asi 1,5 km na juhozápad.
Vrch patrí do lokality Morské oko (SKUEV0209)[2], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.
Samotný vrchol Vetrovej skaly je husto zalesnený s vystupujúcimi skalami. Nachádza sa pár metrov od hraničnej čiary na slovenskej strane, pri hraničnom stĺpe číslo 202. Na ukrajinskej strane stojí vrcholový drevený kríž.
Relatívna výška Vetrovej skaly je 615 metrov, čo ju zaraďuje na 15. miesto v rebríčku vrchov s najväčšou relatívnou výškou na Slovensku.[3]
V celom masíve neexistujú značené turistické chodníky. Na vrchol sa dá vystúpiť po neznačených lesných cestách z okolitých dedín.
Referencie
- Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000. 5. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-594-4.
- Morské oko [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-07-14]. Dostupné online.
- Zoznam vrchov Slovenska s najväčšou relatívnou výškou na stránke Peaklist.org (po anglicky) [PDF]