Malý Kežmarský štít

Malý Kežmarský štít (staršie pomenovanie Weberov štít, poľ. Mały Kiezmarski Szczyt) je markantný samostatný štít v severnom remene Kežmarského štítu vo Vysokých Tatrách. Dávnejšie ho pokladali za nižší severný predvrchol Kežmarského štítu.

Malý Kežmarský štít
vrch
Malý Kežmarský štít - impozantná severná stena, nazývaná aj „slovenský Eiger“
Štát Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Poprad
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 514,2 m n. m.
Súradnice 49°12′5″S 20°13′11″V
Najľahší výstup I, len s horským vodcom.
Prvovýstup hľadači pokladov
 - dátum už začiatkom 17. stor.
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Malý Kežmarský štít
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Jeho 900 metrová severná stena, najvyššia v Tatrách, z neho robí horolezecký pojem prvej kategórie. Z juhovýchodu je ľahko dostupný, zato mohutnou severnou stenou už vedie vyše 100 prvovýstupov, viaceré mali v tatranskom horolezectve prelomový význam. Zimné výstupy sú tou najlepšou prípravou na svetové veľké steny. Popularitu steny zvyšuje aj blízkosť Chaty pri Zelenom plese. Od leta 2000 do jesene 2002 vzniklo v stene množstvo nových, pomerne ťažkých horolezeckých ciest.

Topológia

Od Kežmarského štítu ho delí Vyšná Kežmarská štrbina, a od Veľkej Svišťovky, presnejšie od Kežmarskej kopy zasa Nižná Kežmarská štrbina. Stredom severnej steny sa tiahne dlhá lávka - Nemecký rebrík, často využívaná na zostup. V samotnej stene sa nachádza Kežmarská kopa na východe, Ušatá veža na západe a medzi nimi pozdĺž Nemeckého rebríka Szczepańského veža, Pavúkova veža (podľa Pavla Pochylého, legendy slovenského horolezectva) a Bocekova veža.[1]

Vysokohorská turistika

Vrchol je dostupný pomerne nenáročným terénom, napr. od Huncovského štítu I, hrebeňom od Sedla pod Svišťovkou II, len s horským vodcom.

Severná stena s vysneženým Nemeckým rebríkom, vpravo skupina Pyšného štítu

Horolezectvo

Pravdepodobne príležitosť vystúpiť na vrchol štítu si neodoprel Dávid Fröhlich, ktorý v roku 1615 pravdepodobne vystúpil na Kežmarský štít. Dňa 21. augusta 1899 na štít vystúpili Spišiaci Adolf Gábriel, Fridrich Koromzay, Adolf Nikházy a Samuel Weber. Na vrchol vystúpili z Vyšnej Kežmarskej štrbiny. Dňa 18. augusta 1912 vystúpili na štít Gyula Komarnicki a Julius Andreas Hefty[2] Vyliezli v hornej časti steny (nástup Nemeckým rebríkom) ťažkú cestu (IV – V). V roku 1929 bratia Szczepańskí vyliezli cestu[3], ktorá vedie šikmo vľavo (IV). Prvovýstup celou stenou spravil W. Stanislawski v roku 1932 (spodok VI, hore IV-V), pravda na dvakrát, s inými spolulezcami dolnú a hornú polovicu. V päťdesiatych rokoch bol považovaný za hlavný zimný problém u nás. Celú Stanislawského cestu, tzv. Weberovku[4], vyliezli v roku 1953 A. Puškáš a K. Cerman.[5]. V dňoch 17. – 18. septembra 1963 direttissimu vytvorili Ján Ďurana, Ján Hauschke a Pavel Pochylý a Jiří Unger-Zrůst na Pavúkovú vežu (7-). Od ideálnej roviny sa však odklonili, lebo museli zľava obliezať žlté previsy. V roku 1967 Pavol Pochylý zopakoval svoj pokus. Za sedem dní 13. – 19. marca za pomoci podporných družstiev - expedičným spôsobom vyliezol s Jiřím Ungerom-Zrůstom cestu aj cez žlté previsy. Táto superdiretissima, jedna z najťažších ciest bola klasifikovaná ako 6A3-A4. Táto cesta neodolala ani v zime. V dňoch 10. – 13. januára 1971 ju alpským spôsobom preliezli Ivan Fiala, Ladislav Hodál a Ondrej Pochylý. Niekoľko nových ciest, medzi nimi s pomocou stúpacích želiez (mačiek) a čakanov (drytoolig - lezenie po suchej skale), vzniklo na prelome 20. a 21. storočia. Najťažšia z nich je cesta Matrix, klasifikovaná M6+ A2 na Ušatú stráž, ktorú vyliezli v dňoch 9. – 11. marca 2002 českí horolezci Dušan Janák a Pavel Vrtík.[2][5]. K najťažším cestám patria „Tulák z nížin“ (8+) bratov Coubalovcov a Superdirettissima ešte z roku 1973 Kysilková-Svobodová – Pochylý P. - Rybička – Šmíd (vtedy VI A4, dnes 9-/9). Za jeden deň túto cestu prvýkrát preliezol dňa 4. marca 2000 vtedy ešte mladík, vychádzajúci talent Jozef Kopold. Najväčším znalcom steny je popradčan Pavol Jackovič, ktorý vyliezol všetkých 106 známych ciest a napísal o nich podrobného sprievodcu. V piatok 25. februára 2000 sa Nemeckom rebríku zabili bratia Pochylí, príčina bola odtrhnutá dosková lavína a následný šmyk.

Známi horolezci, ktorí zahynuli na Malom Kežmarskom štíte


Horná časť steny, Vidlové veže a Lomnický štít

Iné pomenovanie

Ešte na začiatku 20. storočia bol Malý Kežmarský štít uvádzaný ako Weberov štít. Toto pomenovanie dostal na počesť Samuela Webera (1835 – 1908), evanjelického farára v Spišskej Belej, člena výboru Uhorského karpatského spolku (Magyarországi Karpátegyesűlet), zapáleného milovníka tatranskej prírody a veľkého popularizátora Tatier. S. Weber sa zaslúžil o budovanie turistických chodníkov v Belianskych Tatrách (o.i. vystúpil aj na vrchol Malého Kežmarského štítu). Terajší názov štítu zovšeobecnel až niekoľko rokov po prvej svetovej vojne.

Referencie
  1. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
  3. TUREK, Jakub. Szczepaňští na Kežmarský štít [online]. 15.2.2005. Dostupné online. (po česky)
  4. Vysoké Tatry - Kežmarský štít Malý Centrum - 2513 m / 29. Weberovka (VI) . [online]. tatry.nfo.sk, [cit. 2013-01-21]. Dostupné online.
  5. ĎURANA, Ján. RETRO: Superdiretissima na Malý Kežmarský štít [online]. 16.3.2013. Dostupné online.

Zdroje

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.