Osobitá (geomorfologická časť)
Osobitá | |||
geomorfologická časť | |||
Majestátna Osobitá, vľavo Látaná dolina | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Orava | ||
Okres | Tvrdošín | ||
Nadradená jednotka |
Západné Tatry | ||
Susedné jednotky (na Slovensku) |
Roháče Zuberská brázda | ||
Súradnice | 49°15′40″S 19°43′19″V | ||
Najvyšší bod | Osobitá | ||
- výška | 1 687 m n. m. | ||
- súradnice | 49°15′40″S 19°43′20″V | ||
Poloha územia na Slovensku
| |||
Poloha v rámci Tatier
| |||
Wikimedia Commons: Osobitá | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Osobitá je geomorfologická časť Západných Tatier.
Vymedzenie
Nachádza sa v najsevernejšej časti Západných Tatier a dominuje mu rozsiahly masív rovnomenného vrchu (1 687 m n. m.). Roháčska a Látaná dolina s Lúčnym sedlom oddeľujú Osobitú od južne ležiacich Roháčov, na západe a severe nadväzuje Zuberská brázda, patriaca do Podtatranskej brázdy. Východný okraj vymedzuje hranica a poľská časť Západných Tatier.[1]
Vrcholy
Významné sedlá
- Lúčne sedlo
- Príslop
- Bobrovecké sedlo
- Sedlo pod Osobitou
- Borek[2]
Ochrana prírody
Celá Osobitá je súčasťou Tatranského národného parku, z maloplošných chránených území sa tu nachádza národná prírodná rezervácia Osobitá, Kotlový žľab a Juráňova dolina, ako aj prírodná rezervácia Mačie diery.[2]
Turizmus
Táto časť Tatier je akoby v tieni susedných Roháčov, napriek tomu ponúka atraktívne miesta na turistiku. Značené chodníky vedú najmä dolinami, pričom východiskovými lokalitami sú obľúbené strediská Oravice a Zverovka s komplexným zázemím pre turistov. Medzi najatraktívnejšie lokality patrí Juráňova dolina.[2]
Referencie
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2010-02-23]. Dostupné online.
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-23]. Dostupné online.