Rakúsko

Rakúsko, dlhý tvar Rakúska republika (nem. Österreich), je spolkový štát v strednej Európe s parlamentnou demokraciou. Krajina je od roku 1955, keď ju opustili vojská víťazných mocností druhej svetovej vojny, členom OSN a od roku 1995 členom Európskej únie.

O iných významoch výrazu Rakúsko pozri Rakúsko (rozlišovacia stránka).
Rakúska republika
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Land der Berge, Land am Strome
(Krajina hôr, krajina veľriek)
Miestny názov  
 • dlhýRepublik Österreich
 • krátkyÖsterreich
Hlavné mesto Viedeň
48°12′ s.š. 16ggh°21′ v.d.
Najväčšie mesto Viedeň
Úradné jazyky nemčina
Regionálne jazyky chorvátčina, slovinčina, maďarčina
Štátne zriadenie
spolkový prezident
spolkový kancelár		 spolková republika
Alexander Van der Bellen
Sebastian Kurz
Vznik 1. republika 1918,
2. republika 1945,
suverenita 1955
Susedia Česko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Taliansko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko, Nemecko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)		  
83 878,99 km² (113.)  
1 426 km² (1,7 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2018)
 • sčítanie (2005)
 • hustota (2018)		  
8 823 054 (96.)
8 184 691
104/km² (106.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)		 2017
409 316 mil. $ (29.)
49 247 $ (17.)
Mena euro (€) (= 100 centov) (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas		 (UTC+1)
(UTC+2)
Medzinárodný kód AUT / AT
Medzinárodná poznávacia značka A
Internetová doména .at
Smerové telefónne číslo +43
Gramotnosť: 98%
Mapa Rakúska
Rakúsky parlament
Viedenská radnica

Dejiny

Približne medzi rokmi 700 pred Kr. – 450 pred Kr. bola na území dnešného Rakúska halštatská kultúra. V rokoch 450 pred Kr. až zhruba do prelomu letopočtov tu žili Kelti (laténska kultúra). V 1. – 5. storočí tu boli rímske provincie Norikum, Récia a Panónia.

V 5. storočí sa v rámci sťahovania národov konali vpády Germánov a Hunov. V 6. storočí prišli Slovania, neskôr (najmä v 8. storočí) Bavori. Slovania v dnešnom Rakúsku vytvorili okrem iného slovanské Korutánske kniežatstvo (Karantánia).

Roku 788 boli dovtedajšie Korutánske kniežatstvo a grófstvo Traungau premenené na Korutánsku marku a Avarskú marku v rámci Bavorska (ktoré zas patrilo do Franskej ríše)[1]. Roku 799 bola oddelená správa Bavorska (vrátane dnešného západného Rakúska) od spoločnej správy Avarskej marky (od konca 9. storočia nazývanej Východná marka) a Korutánskej marky (vrátane dnešného východného Rakúska), nazývaných v 9. storočí spolu "východné oblasti". V 9. storočí patrilo severovýchodné Rakúsko k Veľkej Morave. V roku 863 Franská ríša oddelila správu Východnej marky od Korutánskej marky:

  • Korutánsko bolo čoskoro pripojené k vlastnému Bavorsku, v roku 976 bolo od neho znova oddelené (Korutánske vojvodstvo) a postupne vystriedalo viacero vlastníkov, až kým v roku 1335 pripadlo rakúskym Habsburgovcom (teda Rakúsku).

V roku 1526 rakúskym Habsburgovcom pripadli aj Čechy a Uhorsko a vznikla tak tzv. habsburská monarchia. V 1556 sa Ferdinand I. z rodu Habsburgovcov stal aj cisárom Rímskonemeckej ríše. V rokoch 1593 – 1609 sa konala pätnásťročná vojna s Osmanskou ríšou, 1618 – 1648 tridsaťročná vojna. V roku 1683 boli porazení Turci pri Viedni.

V rokoch 1701 – 1714 sa konala vojna o španielske dedičstvo kde Habsburská monarchia získala ďalšie územia[4]. V roku 1713 bola vydaná pragmatická sankcia. Mária Terézia a jej syn Jozef II. centralizovali štátnu moc, zaviedli aj reformy podporujúce hospodársky rozvoj.[5]

Roku 1804 bola habsburská monarchia transformovaná na rakúske cisárstvo, v roku 1806 zas naopak zanikla Rímsko-nemecká ríša. V roku 1815 vytvorilo Rakúsko spolu s Pruskom a Ruskom Svätú alianciu. Po revolúcii 1848-49 nastúpil v monarchii tvrdý policajný režim, takzvaný Bachov absolutizmus. V roku 1867 bolo rakúske cisárstvo transformované na Rakúsko-Uhorsko.[6]

Roku 1879 vznikol Trojspolok. Po sarajevskom atentáte na následníka trónu Františka Ferdinanda d'Este v roku 1914 bola vyhlásená vojna Srbsku a začala sa prvá svetová vojna. V nej bolo Rakúsko-Uhorsko spolu s Nemeckom porazené, čo malo za následok rozpad ríše na nástupnícke štáty.

V roku 1918 vznikla tzv. prvá rakúska republika, ktorá zápasila s obrovskými hospodárskymi problémami, ktoré nedokázali nestabilné vlády vyriešiť. Až v roku 1933 Engelbert Dollfuss nastolil autoritatívny režim, avšak i on musel čeliť vážnym problémom, najmä vzostupu rakúskeho nacizmu. Pokus rakúskych nacistov o prevrat v roku 1934 síce skončil neúspechom, Rakúsko však muselo čeliť stále väčšiemu tlaku Hitlerovho Nemecka, ktoré si nakoniec 18. marca 1938 vynútilo „pozvanie“ k anšlusu Rakúska.[7] Anšlus podporila v referende väčšina Rakúšanov.[8]

Ako súčasť Tretej ríše sa Rakúsko zúčastnilo druhej svetovej vojny, v ktorej zahynulo približne 300 000 rakúskych mužov.[9]

V roku 1945 bolo oslobodené sovietskou armádou a Spojencami a rozdelené do okupačných zón USA, Spojeného kráľovstva, Francúzska a ZSSR. Vznikla 2. rakúska republika. V roku 1955 bola s okupačnými štátmi podpísaná tzv. "štátna zmluva" o nezávislosti Rakúska a zákon o neutralite,[10] ktorý bol podmienkou odsunu okupačného sovietskeho vojska. Rakúsko sa nezaradilo do východného bloku, čo umožnilo jeho pozoruhodný hospodársky vzostup a prosperitu. Od 1995 je členom Európskej únie.[10]

V roku 1986 sa Rakúsko dostalo do medzinárodnej izolácie potom, čo bol za prezidenta zvolený bývalý generálny tajomník OSN Kurt Waldheim, o ktorom vyšlo najavo, že má nacistickú minulosť.[11]

Geografia

Povrch

Približne 60 % krajiny je hornatého charakteru. Povrch štátu pokrýva, až na malú oblasť severne od Dunaja a na východe, mohutný masív Álp. Rakúsko je po Švajčiarsku druhý najhornatejší štát Európy. Celé Východné Alpy sa delia na tri súbežné pásma, z ktorých najväčšie výšky dosahuje stredné pásmo vo Vysokých Taurách (Grossglockner 3 798 m) a Ötztalských Alpách. Jednotlivé pásma sú navzájom oddelené dlhými pozdĺžnymi údoliami riek Inn, Salzach (Salica), Enža, Dráva a Mura. Severné pásmo, tvorené vápencami, sa začína pri Bodamskom jazere Algavskými Alpami, pokračuje Severotirolskými a Salzburskými Alpami a končí Rakúskymi Alpami (Dachstein – 2 995 m) a Viedenským lesom. Najmohutnejšie je stredné pásmo, z tvrdých kryštalických hornín, tvoria ho Ötzalské Alpy, Zillertalské Alpy, Vysoké Taury, Nízke Taury (Hochgolling – 2 863 m), Norické a Cetické Alpy na východe. Z južných vápencových Álp sú v Rakúsku pohraničné Karnské Alpy (Kellerwand – 2 770 m) a Karavanky.

Alpské predhorie tvorí na severe k Dunajskej kotline sa tiahnúca Rakúska žulová plošina a Hauskuck. Územie severne od Dunaja vypĺňa najjužnejšia časť Českej vysočiny. Z nej patrí Rakúsku čiastočne južná Šumava, Novohradské hory, a hlavne na ne nadväzujúci rozsiahly Dunkelsteinský les a pohraničné Karnské Alpy. Na severovýchod zasahujú okrajovo Západné Karpaty, pri pokračovaní Malých Karpát. Nížiny ležia na severovýchode pozdĺž Dunaja (predovšetkým Alpské predpolie a Viedenská panva s Moravským poľom), ale i na juhovýchode v Štajersku, ktoré je pre podobnosť svojej krajiny s talianskym Toskánskom nazývané tiež Štajerská Toskána.

Z celkové plochy Rakúska (83 871,1 km²) pripadá na pahorkatiny a nížiny približne jedna štvrtina. Iba 32 % územia leží nižšie než 500 m n. m. a 43 % rozlohy je zalesnených. Najnižšie položené miesto sa nachádza pri hranici s Maďarskom v Apetlone (okres Neusiedl am See – Burgenland) 114 m n. m. Naproti tomu, najvyššie položeným miestom je vrch Grossglockner (3 798 m n. m.).

Vodstvo

Okrem malej krajiny Vorarlbersko, ktorá je odvodňovaná do rieky Rýn, patrí celá vodná sústava Rakúska Dunaju. Rakúsky tok Dunaja je celý splavný a meria 350 km. Dunaj sa využíva aj na lodnú dopravu. Najdôležitejšími prítokmi sú Inn, Lech, Traun, Salzach, Enža. Ostatné rieky nie sú pre prudký spád splavné, ich význam je však značný, pretože v riečnych údoliach sa sústreďuje hospodársky vývoj štátu. Na juhu sú najväčšie toky Dráva (Drau 720 km) a Mura (483 km). Rakúsko má aj veľa jazier. Najväčšie z nich sú Neziderské (pri maďarskej hranici), časť Bodamského (hranica s Nemeckom a Švajčiarskom) a Atterské jazero (v Hornom Rakúsku) nachádzajúce sa v Soľnej komore.

Administratívne členenie

Administratívne sa člení na 9 spolkových krajín (Bundesländer): Burgenland, Dolné Rakúsko (Niederösterreich), Horné Rakúsko (Oberösterreich), Korutánsko (Kärnten), Salzbursko (Salzburg), Štajersko (Steiermark), Tirolsko (Tirol), Viedeň (Wien) a Vorarlbersko (Vorarlberg).






Spolkové krajiny Rakúska

Obyvateľstvo

Rakúsko má 8 823 054 obyvateľov (odhad z januára 2018). Má relatívne nízku hustotu obyvateľstva - približne 104 obyvateľov/km². V náboženstve má úplnú prevahu rímskokatolícka cirkev (84%). Rozsiahla časť Rakúska je neobývaná, keďže 2/3 krajiny pokrývajú Alpy. V skutočnosti žije každý tretí Rakúšan v piatich veľkých mestách krajiny: Viedeň (má 1 766 000 obyvateľov), Graz (240 000 obyvateľov), Linec (205 000 obyvateľov), Salzburg (148 000 obyvateľov) a Innsbruck (122 000 obyvateľov).

Úradným jazykom je nemčina. Obyvateľstvo tvorí 98 % nemecky hovoriacich. Zvyšné dve percentá sú slovinské (v Korutánsku), chorvátske (v Burgenlande), maďarské, české a slovenské národnostné skupiny a jazykové menšiny.

Bazilika v štajerskom Mariazelli je najvýznamnejším rakúskym rímskokatolíckym pútnickým miestom.

Náboženstvo

Sčítanie obyvateľstva z roku 2011 nemohlo z právnych dôvodov zahŕňať položku náboženstvo.[12] Preto najnovšie dostupné výsledky pochádzajú z roku 2001. Podľa údajov z roku 2001 žilo v Rakúsku 5 915 421 rímskych katolíkov, čo predstavuje 73,6 % obyvateľov krajiny. Rakúsko patrí a patrilo k prevažne rímskokatolíckym krajinám Európy. K príslušníkom protestantských cirkví sa hlási 376 150 obyvateľov, čo predstavuje 4,7 % obyvateľstva. Z nich sa väčšina hlási k evanjelickej cirkvi a. v. (354 559 obyvateľov) a menšia časť k reformovanej cirkvi (19 463 obyvateľov).

Tretím najpočetnejším náboženstvom je islam. Vyznáva ho 338 988 obyvateľov, čo predstavuje 4,3 % obyvateľstva krajiny. Hlásia sa k nemu hlavne obyvatelia tureckého, albánskeho a bosniackeho pôvodu. Ich počet sa permanentne zvyšuje a v porovnaní so štatistikou z rok 1991 sa takmer zdvojnásobil. K príslušníkom pravoslávnych cirkví sa hlási 174 385 obyvateľov, čo predstavuje 2,2 % obyvateľstva krajiny. Patria k nim obyvatelia srbského, bulharského, gréckeho, rumunského a ruského pôvodu. Najviac z nich sa hlási k srbskej pravoslávnej cirkvi (74 198 obyvateľov). K budhizmu sa hlási 10 402 obyvateľov (0,2 % obyvateľstva štátu). Minority tvoria aj Svedkovia Jehovovi (23 206), starokatolíci (14 621), židia (8 140), adventisti siedmeho dňa (4 222) hinduisti (3 629), sikhovia (2 794), baptisti (2108) a iní. Bez vyznania je 17,1 % obyvateľov krajiny.

Hospodárstvo

Priemysel

Rakúsko má veľké zásoby nerastných surovín. Hutnícky priemysel je najrozvinutejší v Štajersku, kde sa spracováva hnedé uhlie, železná a mangánová ruda, magnezit (2. najväčší výrobca na svete), zinkové a olovené rudy. Podobný ráz má aj ťažba v Tirolsku, v okolí Salzburgu sú významné náleziska kamennej soli a medi. Vyskytujú sa aj vzácne kovy, ako striebro, zlato. Hoci sa uhlie ťaží na viacerých miestach, je ho nedostatok a musí sa dovážať. Železiarstvo a oceliarstvo je rozvinuté vo viedenskej oblasti a v údoliach horného Štajerska (Leolen a Donawitz). Strojársky a automobilový priemysel je hlavne v Hornom Rakúsku a Štajersku. Dôležitým produktom chemického priemyslu je celulóza (Linec, Treibach, Korutánsko a Dolné Rakúsko). Textilný priemysel sa zoskupuje do troch centier – v západnej časti Voralberska, v Tirolsku a Viedni. Elektrotechnický je sústredený vo Viedni, Štajersku, Salzbursku, Korutánsku, sklársky v Tirolsku.

Doprava

Automobilová sieť v zásade prebieha vo východno-západných líniách pozdĺž Dunaja a v severno-južnej línii pozdĺž pohorí Álp. Pozostáva z vedľajších ciest, diaľnic a ciest s vyššou povolenou rýchlosťou.

Železničná doprava je majetkom štátnych železníc (Österreichische Bundesbahnen), iba časťou disponujú súkromné spoločnosti.

V leteckej doprave je najvýznamnejším letiskom viedenský Schwechat. V krajine sídlia letecké spoločnosti Austrian Airlines, Lauda Air, Niki či Tyrolean Airways, ktoré lietajú vzdušnými cestami do 56 štátov a 36 krajín Európy, Blízkeho východu a Severnej Afriky.

Lodná doprava je možná iba po Dunaji, časti jeho vedľajších prítokov a jazerách.

Zaujímavosti
  • V Rakúsku sa namiesto pozdravu "Guten Tag" (=Dobrý deň), ktorý je bežný vo väčšine Nemecka (a inde v Európe), ako základný pozdrav používa pozdrav „Grüß Gott“ (=Pozdrav Pán Boh). Tento pozdrav sa používa úplne univerzálne a počas celého dňa. Odpoveďou na tento pozdrav je taktiež „Grüß Gott“.
  • V nedeľu sú všetky potraviny (vrátane supermarketov) a obchody zatvorené. Výnimkou sú reštaurácie, pohostinstvá a benzínové pumpy.
  • Originálne slovenské pomenovanie Rakúsko (historicky Rakúsy, neskôr Rakousy) pochádza od pohraničného hradu Rakús/Rakous, neskôr Ratgoz (dnes Raabs na sútoku moravskej a rakúskej rieky Dyje). Hrad Rakús sa spomína  v Kosmovej Kronike českej okolo roku 1100  „Gotfridi in castrum Racouz". Podľa neho pomenovali okolité územie a neskôr celú zem. Tento názov používa tiež čeština ako Rakousko a v minulosti tiež poľština ako Rakusy[. Používanie pomenovania Rakúsko je doložené od 10. stor.

Referencie
  1. VEBER, Václav, a kol. Dějiny Rakouska. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2002. Ďalej len Dějiny Rakouska. ISBN 80-7106-491-2. S. 48–61.
  2. Dějiny Rakouska. S. 61–73.
  3. Dějiny Rakouska. S. 114–120.
  4. Dějiny Rakouska. S. 120–331.
  5. Dějiny Rakouska. S. 332–368.
  6. Dějiny Rakouska. S. 369–471.
  7. Dějiny Rakouska. S. 472–543.
  8. "Anšlus Rakouska: Oběť, či spoluviník Hitlerových činů?". Česká televize. 12. marec 2013.
  9. "Rakouské (ne)oběti: Hitlera vítali jásotem. Za nacismu bylo i dobře". Týden, 12. marec 2013.
  10. Dějiny Rakouska. S. 544–596.
  11. "Kurt Wadlheim – generální tajemník OSN a prezident Rakouska s nacistickou minulostí". Česká televize. 19. január 2008.
  12. https://www.statistik.at/web_de/frageboegen/registerzaehlung/index.html

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rakúsko
  • Wikislovník ponúka heslo Rakúsko

Externé odkazy

.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.